Počas jarných mesiacov nám Slovensko zožltlo rozsiahlymi plochami repky olejky. Veľkoplošné pestovanie samotnej repky prináša viacero pozitívnych i negatívnych vplyvov pre životné prostredie. Zaznievajú aj požiadavky na lokalizáciu energetických plodín do vyčlenených oblastí. V tejto súvislosti sa vynára aj celý rad rizík. Hlavným problémom môže byť záber najkvalitnejších pôd, ktoré je potrebné v celospoločenskom záujme chrániť a využívať hlavne pre produkciu potravín a zabezpečenie sebestačnosti krajiny.
Pre a proti
Repka olejka má ako každá hospodárska plodina svoje pre a proti. Jej pozitívna úloha spočíva v tom, že má veľkú nadzemnú i podzemnú časť a vďaka tomu pôda, kde rastie, lepšie zadržiava vodu. Je dobrou medziplodinou medzi obilninami. Negatívnou stránkou je, že ju napáda veľa škodcov, čomu odpovedá ošetrovanie insekticídmi. Pestovatelia evidujú až 71 mikroorganizmov, ktoré môžu na repke vyvolať ochorenie a 57 druhov škodlivého hmyzu! Problém je aj v tom, že sa repka pestuje na veľkých neprerušených lánoch. Spočiatku sú tieto plochy ohrozené vodnou eróziou. Pri pestovaní repky v krátkych časových intervaloch po sebe sa pôda veľmi vyčerpáva, čo sa týka základných živín: dusíka, fosforu, vápnika, draslíka. Repka olejka je náročná na kvalitu pôdy a na poli by sa mala pestovať raz za štyri roky.Pestovanie repky olejky je mimiriadne náročné na používanie množstva pesticídov. Používajú sa aj ďalšie agrochemikálie: na zvýšenie zimuvzdornosti, spomalenie predlžovacieho rastu nadzemnej hmoty v teplej jeseni, na posilnenie rastu koreňov, skrátenie a spevnenie stonky, na zvýšenie počtu a veľkosti generatívnych orgánov, na obmedzenie ich redukcie, na zjednotenie rozdielneho zrenia stoniek a šešúľ, či na zníženie pukania šešúľ. Ďalšie chemické prípravky sú určené na urýchlenie vysušenia nežiaduce zelenej časti porastu (desikanty), taktiež regulátory rastu a dozrievania.Moderné odrody sú často napádané škodcami a chorobami a ekologické pestovanie repky bez používania chemických prípravkov na hubenie škodcov je takmer nemožné. Ekologické pestovanie repky je reálne, ale veľmi náročné, nákladné a nevýhodné. Že je ochrana repky olejky proti škodlivým činiteľom náročná, dokumentuje údaj, že v nepriaznivých ročníkoch viac ako polovicu pestovateľských nákladov predstavujú finančné prostriedky na pesticídy.
Špecifiká pestovania
Z hľadiska zaradenia v osevnom postupe je repka olejka kvalitná poľná plodina. Až 85 percent koreňovej hmoty repky sa nachádza v orničnej vrstve. Repka obohacuje pôdu o veľké množstvo rastlinných zvyškov, čím zlepšuje pôdnu štruktúru. Táto skutočnosť sa následne prejaví pri dobre zapojenom poraste aj v lepšej akumulačnej kapacite pozemkov pre dažďovú vodu, čím sa obmedzuje vodná erózia pôdy. Repka vegetuje na poli cca 11 mesiacov v roku, teda najdlhšie z jednoročných plodín. Pôda je dlhú časť roka pokrytá vegetáciou, čím sa výrazne obmedzuje rast burín a celková erózia. Vysieva sa ako prvá ozimná plodina už v polovici augusta. Repka je pri zodpovednom pestovaní plodina zvyšujúca úrodnosť pôdy a veľmi dobre dopĺňa obilnárske osevné postupy. Má dobrú pestovateľskú hodnotu a je vítanou zložkou osevného postupu, pretože patrí medzi takzvané zlepšujúce predplodiny. Napríklad pšenica pestovaná po repke máva o cca 10 percent vyššie úrody ako po inej predplodine a zároveň je pôda ozdravená od patogénov škodlivých pre obilniny.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
