Invázna Glejovka americká

Táto burina bola zaradená medzi invázne až v roku 2014. U nás sa najskôr pestovala ako medonosná a okrasná rastlina, pochádza zo severnej Ameriky, kde sa používala aj ako textilná rastlina podobne ako bavlník (český názov klejicha hedvábna alebo vatočník). Na našom území sa rozširuje na južnom Slovensku a na Zemplíne. Rastie na rumoviskách, pri cestách a železničných násypoch, na okrajoch viníc, v okolí záhrad. Má rada pôdu ľahkú, vysychajúcu, slnko aj polotieň.

Charakteristika buriny

Patrí do čeľade Asclepiadaceae – glejovkovité. Glejovka americká (Asclepias syriaca) je trváca, opadavá, hlboko koreniaca rastlina s priamou nerozvetvenou byľou. Dorastá do výšky 1 až 2 metre. Dutá byľ je oblá, jemne ochlpená, vyrastá z plazivého podzemku. Listy sú protistojné, na krátkych stopkách. Podlhovasto pretiahnuté čepele sú dlhé 15 až 20 centimetrov a široké 5 až 10 centimetrov, na báze okrúhle a na konci mierne špicaté, okraj listov je celistvý. Na líci sú listy hladké, na rube jemne chlpaté. Zaujímavosťou glejovky je motýľ monarch sťahovavý vyskytujúci sa práve v Severnej Amerike, pre ktorého je glejovka jedinou rastlinou na ktorú kladú samičky tohto motýľa vajíčka a mladé húsenice sa živia listami glejovky. Rastlinné šťavy glejovky, ktoré sú jedovaté pre človeka aj ostatné živočíchy, húseniciam monarchu neškodia, práve naopak chránia ich pred požieraním vtákmi. Súkvetie tvorí poľoguľovité okolíky s počtom asi 30 obojpohlavných päťpočetných voňavých kvetov ružovej až fialovej farby. Kvitne od júna do augusta a je obľúbeným zdrojom nektáru pre včely a motýle. Stavba kvetu je však pre včely ťažšie prístupná, preto sa od pestovania glejovky ako medonosnej rastliny upustilo. Plody sú veľké nafúknuté podlhovasté mechúriky dlhé 8 až 11 centimetrov, široké 2 až 3 centimetre, špicaté, plstnaté. Otvárajú sa brušným švom. Semená sú vajcovité, sploštené, 9 – 10 milimetrov dlhé, s krídlatým okrajom, svetlo hnedé, s dlhým, hodvábne lesklým bielym páperím. Pri poranení rastlina uvoľňuje biele latexové mlieko. Semeno obsahuje až 24 percent oleja. Využitie glejovky bolo rôzne, v minulosti bola často pestovaná ako okrasná rastlina, sú záznamy, že už v 18. storočí sa pestovala v zámockom parku v Lánoch v Českej republike. Byľ sa využívala na textilné vlákna podradnej kvality. Podzemok glejovky  sa používal v liečiteľstve pre obsah glykozidov asclepiadin a vincetoxin. V nižších dávkach pomáha pri zahlienení, vo vyšších dávkach spôsobuje zvracanie a preháňenie (Asclepios bol grécky boh liečiteľstva). Mlieko, ktoré roní glejovka, može tiež spôsobiť svrbenie kože. Rastlina je nebezpečná aj pre pasúce sa zvieratá, vo väčších množstvách môže spôsobiť tráviace problémy až zadusenie. V Severnej Amerike sa používajú mladé výhonky a nerozkvitnuté súkvetia na jedenie (podobne ako špargľa). Je ich však treba krátko povariť aby sa z nich vyluhovali toxické látky. Nerozkvitnuté súkvetia je možné fritovať.

Rozmnožovanie glejovky

Nebezpečenstvo predstavuje ako poľná burina v širokoriadkových plodinách. Šíri sa podzemkom aj semenami a tým je jej likvidácia veľmi náročná. Tvorí rozsiahle kolónie rastlín, ktorých korene vylučujú alelopaticky pôsobiace látky obmedzujúce rast ďalších burín, ale hlavne obilnín.

Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.

Komentáre ku článku 1

  • Martin Senič

    Invazní klejichu jsem náhodou objevil i na vých.Slovensku v katastru obce Podhoroď okr.Sobránce při náhodných procházkách !
    Rostlina je velmi krásná a to hejno včel….nádhera…

    Martin Senič

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *