Znižovanie dojivosti počas letných horúčav

Vysoké letné teploty spôsobujú v mnohých maštaliach straty na výkonoch, znižujú obsah mliečnych zložiek, plodnosť.

Kravám môže trvať aj niekoľko mesiacov, kým sa opäť vráti ich vysoká produkcia, ktorá bola zaťažená pôsobením vyšších teplôt. Tepelný stres môže mať dlhodobé negatívne účinky na reprodukciu, zdravotný stav, odolnosť, kvalitu mlieka.
Zvyšovanie priemernej ročnej teploty pri globálnom otepľovaní spôsobuje, že sa zvyšuje počet letných dní s teplotou vyššou ako 25 ºC a tropických dní s teplotou nad 30 ºC. Okrem toho, stúpa nielen počet dní s vysokými teplotami, ale zvyšuje sa počet hodín počas dňa, kedy sa teploty udržujú na vysokej úrovni. Keď zoberieme do úvahy, že pri vysokoúžitkových kravách sa tepelný stres začína objavovať pri teplote 21 ºC, zistíme, že kravy sú niekedy v tepelnom strese počas niekoľkých dní permanentne.

Najhoršie znášajú tepelný stres dojnice v prvej tretine laktácie, ktoré produkujú najviac mlieka. Mení sa nielen množstvo mlieka, znižuje sa aj obsah tuku, bielkovín a laktózy. Zvyšuje sa množstvo somatických buniek ako reakcia na stres. Účinky vysokých teplôt na obsah mliečneho tuku a bielkovín sa prejavujú v súvislosti s poklesom príjmu objemových krmív a nižšou spotrebou vlákniny alebo mobilizáciou depotných zásob tuku. Normálny príjem krmiva býva v rozmedzí teplôt 15 až 25 ºC; spotreba sa rapídne znižuje nad 35 ºC, a to o 10 až 35 %. Hraničná teplota je 24 ºC až 25 ºC.

Organizmus zvierat sa inštinktívne bráni príjmu krmív, ktoré pri spracovávaní v bachore uvoľňujú veľké množstvo tepla, a to sú krmivá s vysokým obsahom vlákniny. To znamená, že sa musí kontrolovať a meniť pomer objemových a koncentrovaných krmív. Nesmie sa však zabudnúť na dodanie určitého minimálneho množstva objemu, nutného na zabránenie vytvorenia príznakov bachorovej acidózy.

Viac sa dočítate v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 30.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *