Zber a ekonomická efektívnosť pestovania slnečnice

Podľa dostupných literárnych zdrojov je história pestovania slnečnice veľmi dlhá a je spojená s indiánskymi kmeňmi v Novom Mexiku, ktorým pôvodné divoké rastliny slúžili ako potravina, stavebný materiál i liek. Z oblasti svojho pôvodu v Severnej Amerike sa slnečnica dostala do Európy niekedy v 16. storočí. Prvotne sa začala pestovať ako okrasná rastlina v južných európskych štátoch, následne sa v 17. storočí rozšírila do celej Európy.

Porast treba na zber pripraviť

Aktuálne pestované hybridy slnečnice dozrievajú prirodzenou cestou, v závislosti od svojej skorosti a termínu sejby, v priebehu septembra až októbra. To je zároveň aj agrotechnický termín pre zber a výmlat slnečnice, ktorý sa v našich podmienkach vykonáva upravenými obilnými kombajnmi. Listy slnečnice by mali byť v tomto čase už odumreté, spodná strana úborov by mala byť zafarbená do hneda. Vlhkosť nažiek by sa mala pohybovať medzi 17 – 19 percent. V „mokrých“ rokoch je spravidla nevyhnutnou prípravnou fázou pre úspešný zber slnečnice desikácia porastu, ktorá predchádza vlastnému zberu.

Desikácia porastu nemusí byť nutným technologickým krokom. V závislosti od klimatických podmienok sa v jednotlivých rokoch bez desikácie zberá asi 20 percent porastov. Je však ekonomicky opodstatnené poistiť si kvalitu aj kvantitu úrody rovnomerným a rýchlym ukončením vegetácie porastu. Úroda sa naopak znižuje každým dňom, kedy slnečnica zostáva na poli po dozretí dlhšie. Dôvodom môžu byť hubové choroby, vtáky aj zver. Znižuje sa aj kvalita produkcie, a tým aj jej profit.

Podľa názoru viacerých výskumníkov desikácia má význam z  niekoľkých dôvodov:

  • hlavný dôvod desikácie spočíva v zladení zrelosti celého porastu do jedného termínu a umožnení bezproblémového mechanizovaného zberu úrody.Ošetrenie je osobitne potrebné, ak dochádza k nepravidelnému vzchádzaniu porastu, ktoré sa neskôr prejavuje aj nerovnomerným dozrievaním,
  • desikácia bráni šíreniu hubových chorôb v úboroch, ktoré sa vyskytujú hlavne na mechanicky, prípadne inak poškodených úboroch a pri vlhkom počasí počas dozrievania,
  • dôležitý je tiež vplyv aplikácie desikantu na redukciu rizika zvýšenia kyslosti oleja, ktorá obmedzuje hlavne trhové uplatnenie produkcie,
  • významné je tiež použitie desikantu v zaburinených porastoch.Toto opatrenie býva aktuálne najmä v posledných rokoch, keď často vplyvom jarného teplého priebehu počasia nedostatočne účinkujú pôdne herbicídy.Počas vegetácie majú predovšetkým konkurencieschopnejšie buriny ideálne podmienky pre rast a následne ovplyvňujú vlhkosť porastu a priebeh dozrievania,
  • skrátenie dozrievania okrem už uvedeného umožňuje aj obmedziť zberové straty spôsobené voľne žijúcim vtáctvom, ktoré môžu byť významné hlavne na menších plochách v blízkosti lesov,
  • desikácia je vhodná aj z dôvodu zníženia vlhkosti zberaných nažiek, čo potom vedie aj k zníženiu energetickej náročnosti pri ich sušení.                                 Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *