Význam mikroelementov vo výžive rastlín

Rastliny okrem prvkov, ktoré prijímajú vo väčších množstvách (v kg až desiatkach kg z jedného hektára), potrebujú prvky, ktoré prijímajú v malých množstvách (v desiatkach až stovkách gramov z jedného hektára). Z tohto dôvodu sa tiež v poľnohospodárskej terminológii nazývajú mikroelementy alebo stopové prvky.

Mikroelementy – užitočné aj škodlivé

Sú to väčšinou kovy v rozličných oxidačných stupňoch a pre tieto vlastnosti tvoria dôležitú súčasť zložitých molekúl enzýmov. Sú akceptormi elektrónov pri biochemických oxido-redukčných reakciách. Ich nedostatok spôsobuje poruchy v enzymatickom systéme, ktoré sa prejavujú rozličnými typmi chloróz a pri chronickom nedostatku sa predčasne končí vegetácia.

Pre rastliny za nenahraditeľné sú považované: železo, mangán, zinok, meď, molybdén, bór, nikel a chlór. V prostredí a tým aj v rastlinách sa vyskytuje množstvo prvkov, ktorých úloha v rastlinách nie je „zatiaľ“ známa, alebo sú poznatky o priaznivom pôsobení iba pri niektorých rastlinách a nie sú teda zaradené medzi rastlinné živiny. Sú to napr. sodík, hliník, kremík, ktoré sú označované ako prvky užitočné, ďalej kobalt, chróm, selén, jód, fluor, arzén, stroncium a ďalšie. Je pochopiteľné, že pri vyššom obsahu sú považované za balastné až škodlivé, čo však platí pre všetky prvky.

Obsah živín v rastlinných pletivách môže kolísať podľa druhu rastlín, orgánov, ich veku, vonkajších podmienok a ďalších vplyvov – je výslednicou polyfaktoriálneho pôsobenia pôdnych (predovšetkým pH pôdy) a poveternostných, biologických vlastností rastlín, ale aj vlastností jednotlivých živín a ich foriem.

Nenahraditeľné a preto dôležité

Železo – jeho oxidačné stupne, predovšetkým Fe2+ a Fe3+, sa zúčastňujú rôznych pôdnych reakcií, významne ovplyvňujú fyzikálne a chemické vlastnosti pôdy a tým i rozpustnosť a prijateľnosť živín rastlinami. Význam železa pre rastliny vyplýva z jeho úlohy pri tvorbe chlorofylu a v účasti v mnohých enzýmových reakciách. Jeho nedostatok poškodzuje mechanizmus tvorby chlorofylu, a preto sa na mladých listoch prejavuje chloritickými škvrnami medzi žilkami listov – chlorózou. V niektorých prípadoch listy úplne obelejú. V kyslých pôdach je železo veľmi mobilné a dostupné pre rastliny a preto môže pôsobiť až toxicky na rastliny. Okrem toho pri nadbytku železa je znížený príjem vápnika, mangánu, bóru ale aj fosforu a draslíka. S pribúdajúcou alkalitou sa znižuje jeho rozpustnosť a tým aj dostupnosť pre rastliny.

Aktivujú enzýmy

Mangán podľa súčasných poznatkov aktivuje okolo 35 rôznych enzýmov. Jedná sa prevažne o oxidačno-redukčné, dekarboxylačné a hydrolytické reakcie. V mnohých týchto aktiváciách môže byť zastúpený horčíkom. Z pohľadu tvorby finálnych látok v rastlinách sa zúčastňuje na tvorbe tukov a odbúravaní glycidov. Preto jeho funkcie úzko súvisia s kvalitou dopestovanej rastlinnej produkcie.

Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *