Využitie termovízie v diagnostike sušiarní

Pri pozberovej úprave sa využívajú moderné komplexné linky s vysokými výkonnosťami i časovým využitím. Najmä v jesennom období sú často v nepretržitej prevádzke a preto je vhodné mať možnosť jednoducho a pritom spoľahlivo bezkontaktnou kontrolou povrchových teplôt overiť stav zariadení. Tu nachádza uplatnenie termovízna technika.

Sušenie zrnín patrí v prípade zvýšenej vlhkosti (napr. kukurica na zrno) k najdôležitejším činnostiam pozberového spracovania a považuje sa za súčasť ich výrobného postupu. Na tomto mieste sa každoročne venujeme problematike čistenia, sušenia a skladovania zrnín a boli publikované príspevky zamerané na popis technológií sušenia a skladovania, na požadované technické vybavenie a bezpečnosť týchto zariadení, uvedené boli podmienky skladovania, požiadavky na prevádzku síl a manipuláciu so zrninami, zaoberali sme sa inováciami v konštrukcii a vybavení sušiarní a naposledy bola venovaná pozornosť teplotám pri sušení zrnín.

Sušenie zároveň patrí k energeticky náročným procesom a i ostatné zariadenia pozberového spracovania, skladovania a manipulácie zaťažujú energetickú bilanciu výrobcu, príp. spracovateľa. Pri činnosti týchto zariadení vzniká množstvo tepla (nie vždy užitočne), mení sa teplota jednotlivých uzlov a táto by mala byť v určitých medziach daných výrobcom. Nevhodná teplota (obyčajne vyššia) môže predznamenávať blížiacu sa poruchu, nesprávnu činnosť alebo neefektívnu prevádzku. Pri nadobúdacej cene moderných sušiarní spolu so skladovacími kapacitami a nákladoch na ich prevádzku je účelné venovať pozornosť práve možnosti jednoduchej kontroly povrchových teplôt vybraných komponentov pomocou termovízie.

V nasledujúcom texte budú stručne uvedené základné pojmy z oblasti termovízie a príklady jej využitia pri diagnostike vybraných komponentov sušiarní.

 

Základy termovízie

Ako prvý objavil infračervené žiarenie Sir Wilhelm Herschel už v roku 1800. Objavil ho experimentovaním s hranolom, ktorý dopadajúce svetlo rozložil na jednotlivé farby, teda časti elektromagnetického spektra. Pomocou obyčajného teplomera so začiernenou bankou potom odmeral teplotu jednotlivých farieb. Týmto spôsobom zistil postupný nárast teploty spektra od fialovej až po červenú a objavil, že pri umiestnení teplomera za viditeľné červené spektrum je bod maxima teploty pomerne ďaleko od červenej farby. Toto pásmo dnes nazývame „infračervené pásmo“. Danou problematikou sa zaoberali i ďalší vedci. Prvý termografický systém bol vyrobený až v roku 1964 (švédska firma AGA – dnes FLIR Systems).

Termovízia umožňuje bezdotykové meranie teploty na povrchu daného objektu. Je to metóda snímania tepelného žiarenia objektov v infračervenej oblasti elektromagnetického spektra. Všetky objekty, ktorých teplota je vyššia od absolútnej nuly (-273,15 °C), vyžarujú infračervené žiarenie. Termovízia umožňuje plošné meranie povrchovej teploty objektov na väčšie vzdialenosti. S úspechom sa používa všade tam, kde využitie tejto technológie je účelné.

Termografia je nedeštruktívna metóda založená na zobrazení a vyhodnotení tepelného poľa povrchu daného objektu. Zobrazenie tepelného poľa sa nazýva termogram. Termografia sa delí na pasívnu a aktívnu. Aktívna termografia je založená na riadenej stimulácií tepelnej vlny v telese, následným snímaním rozloženej teploty termografickou kamerou na povrchu telesa a analýzou signálu. V súčasnej dobe je termografia veľmi obľúbenou technikou, ktorá prevádza vyžarované infračervené žiarenie povrchu meraného objektu na obrazový signál. Signál sa zobrazuje na displeji v rade farebných odtieňov znázorňujúcich určitý teplotný rozsah.

doc. Ing. IVAN VITÁZEK, CSc.
Technická fakulta SPU v Nitre

Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *