Vrásky na čele nespôsobuje roľníkom iba počasie

Pred výdatnými prehánkami, ktoré v ostatných dňoch postihli prakticky celé Slovensko, mohli mať naši poľnohospodári dôvod na radosť – ukazovala sa nielen dobrá úroda, ale na neobvykle vysokej hladine sa pohybujú aj nákupné ceny hustosiatych obilnín či repky. Dažde však mnohým roľníkom zrejme z tej radosti výrazne ubrali.

No nielen počasie spôsobuje poľnohospodárom vrásky ne čele. Radosť z dobrej úrody a dobrých cien im kalí aj nepriaznivý vývoj cien produktov živočíšnej výroby. „Chovatelia jatočných ošípaných momentálne prerábajú na každom kilograme 10 – 15 centov a chovatelia brojlerov asi dva centy. Navyše, nie je ani predpoklad, že by sa nákupné ceny v dohľadnej dobe výrazne zvýšili, nehovoriac o nejakej podpore zo strany štátu. Rovnako nemožno predpokladať, že by po žatve mohli klesnúť ceny kŕmnych zmesí, ktoré predstavujú rozhodujúcu nákladovú položku pri produkcii produktov živočíšnej výroby,“ upozorňuje Marian Uhrík, predseda Zväzu výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných spoločností.
Ako ďalej uviedol, ceny kŕmnych zmesí sa v období medzi dvoma ostatnými žatvami medziročne zvýšili o 28 až 40 percent, čo pre chovateľa znamená zvýšenie nákladov o 15 až 21 percent. Podľa prepočtov zväzu tak chovatelia zaplatia v hospodárskom roku 2010/2011 za kŕmne zmesi medziročne o 4,6 milióna eur viac. Toto výrazné zvýšenie nákladov sa však len minimálne, respektíve vôbec nepremietlo do cien živočíšnych komodít.
„Z tohto pohľadu sa teda opakuje situácia z rokov 2007 – 2008, kedy došlo k pamätnému prudkému rastu cien rastlinných komodít a teda aj cien kŕmnych zmesí. No ceny mäsa či vajec tento vývoj nekopírovali a výsledkom bol pokles stavov ošípaných o 21 percent, počet brojlerov klesol o 20 percent a stavy nosníc sa znížili o štyri percentá. Ani pohľad na aktuálnu situáciu neveští nič dobré a, žiaľ, musím konštatovať, že aj v roku 2011/2012 s najväčšou pravdepodobnosťou dôjde k ďalšiemu poklesu stavov hospodárskych zvierat,“ uviedol Marian Uhrík.

Export bez pridanej hodnoty

Prejavom doslova alarmujúceho stavu v živočíšnej výrobe je aj situácia vo výrobe kŕmnych zmesí – ich produkcia sa v priebehu rokov 1990 – 2010 prepadla z 2,8 milióna ton na 661-tisíc ton. To znamená, že v uvedenom období sa znížila potreba obilnín a kukurice na výrobu krmných zmesí takmer o 1,5 milióna ton.
„Slovenské poľnohospodárstvo sa teda čoraz viac a čoraz zreteľnejšie orientuje na export zrnín či olejnín, teda produktov bez pridanej hodnoty. Tú potom spätne dovážame napríklad vo forme mäsa či mäsových výrobkov. Už teraz osem z desiatich ošípaných spotrebovaných na Slovensku pochádza zo zahraničia a ak sa nič nezmení, domáce ošípané už prakticky ani nebudeme konzumovať. Súčasná situácia speje k likvidácii živočíšnej výroby, ktorá je pritom všade vo vyspelom svete považovaná za stabilizačný prvok poľnohospodárskej výroby. Žiaľ, rezort pôdohospodárstva či vláda nepodnikajú žiadne reálne kroky, ktoré by dokázali tento negatívny trend zastaviť. Pritom investícia do tohto odvetvia, ktorá by mu pomohla, by bola oveľa nižšia než straty, ktoré úpadok živočíšnej výroby spôsobuje a ešte spôsobí,“ pripomína Marian Uhrík.

Doplácame na nerovnaké podmienky

Ako ďalej dodal, nízke ceny živočíšnych komodít nie sú len problémom slovenského poľnohospodárstva, ale zápasia s nimi aj v ostatných štátoch Európskej únie. Tam však, na rozdiel od nás, vlády svojich poľnohospodárov skrytou, respektíve aj otvorenou formou podporujú. Ďalším nezanedbateľným faktorom sú aj veľké rozdiely vo výške priamych platieb medzi nami a starými členskými štátmi. Roľníci v EÚ-15 si tak stratu z maštalí môžu vykompenzovať z vyšších dotácií.
„Okrem toho, významní producenti bravčového či hydinového mäsa, ako sú napríklad Dáni, Francúzi, Nemci či Holanďania, dokážu okolo 60 percent svojej produkcie predať za veľmi dobré ceny na trhoch tretích krajín, zvyšok potom zmrazia a doslova za cenu dopravy vyvážajú na Slovensko. To možno označiť za jasný dumping. To ale nebude trvať večne a potom môžeme zabudnúť na lacné dovozy. Avšak vtedy už bude neskoro plakať nad rozliatym mliekom,“ dodáva Marian Uhrík.

Tento rok je lepší

Keďže tržby z rastlinnej výroby už dlhšiu dobu prevyšujú tržby zo živočíšnej výroby, práve úroda obilnín a olejnín zohráva rozhodujúcu úlohu v ekonomike väčšiny poľnohospodárskych podnikov. A z tohto pohľadu asi vládne v radoch poľnohospodárov spokojnosť. Teda u tých, ktorí stihli aspoň rozhodujúcu časť úrody pozberať pred zmenou počasia. Podľa odhadov Zväzu výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných spoločností je pritom úroda repky už prakticky pozberaná, nezožatých zostalo asi 10 percent plôch; jarný jačmeň je pozberaný asi z dvoch tretín a žatva ozimnej pšenice je ukončená približne na polovici z jej celkovej výmery.
„Vo všeobecnosti možno konštatovať, že z pohľadu úrody a nákupných cien hustosiatych obilnín a olejnín je hospodársky rok 2010/2011 lepší ako ten predchádzajúci. Predpokladá sa vyššia úroda u všetkých poľnohospodárskych plodín, a to v rozpätí od 25 až do 40 percent. Celková úroda hustosiatych obilnín by mala dosiahnuť asi 2,2 milióna ton, čo predstavuje medziročný nárast o 566-tisíc ton. Produkcia repky by mala medziročne vzrásť síce len o vyše 13-tisíc ton (na 335-tisíc ton), ale to len preto, lebo jej osevná plocha sa medziročne znížila o takmer 19-tisíc hektárov. Namiesto nej však poľnohospodári vysiali slnečnicu, ktorej celková úroda by mala dosiahnuť takmer 220-tisíc ton, čo by bolo o necelých 69-tisíc ton viac ako vlani. Výrazne vyššia, asi o 280-tisíc ton, by mala byť aj úroda kukurice na zrno, ktorá by mohla dosiahnuť okolo 1,2 milióna ton,“ priblížil Marián Uhrík odhad tohtoročnej úrody, ktorý vychádza z údajov Štatistického úradu SR, údajov Coceralu (vychádzajúcich zo satelitných snímok a spracovaných podľa metodiky EÚ), ako aj zo zdrojov, ktorými disponuje samotný zväz.
Ako ďalej Marian Uhrík uviedol, keďže spotreba zrnín a olejnín je na Slovensku viac – menej konštantná a úroda by mala byť podstatne vyššia, vzrastie i prebytok na domácom trhu. Zväz ho pritom v prípade hustosiatych obilnín odhaduje na 734-tisíc ton a u kukurice na 400-tisíc ton. Celkový vývoz však bude zrejme ešte vyšší, keďže po vlaňajšej slabšej žatve sa v období od 1. júla 2010 do 30. apríla 2011 vyviezlo zo Slovenska 628-tisíc ton pšenice, 96 500 ton jačmeňa a vyše 400-tisíc ton kukurice.
Pre pestovateľov je potešujúci najmä fakt, že teraz, v čase žatvy, kedy predávajú najväčšiu časť úrody, sa na trhu vygenerovali dobré, respektíve až veľmi dobré nákupné ceny. Podľa slov ďalšieho predstaviteľa Zväzu výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných spoločností Jozefa Rebra, aktuálna trhová cena potravinárskej pšenice sa pohybuje na úrovni 180 – 190 eur za tonu, čo je o 50 – 60 eur viac ako v rovnakom období minulého roku. „Do konca tohto roku by sa cena pšenice mala stabilizovať v rozmedzí 170 – 180 eur za tonu,“ predpokladá Jozef Rebro.
Pokiaľ ide o sladovnícky jačmeň, jeho cena sa medziročne zvýšila zhruba o 60 eur/t a pohybuje sa na úrovni 210 – 220 eur/t. Výhodnejšia ako vlani by mala byť aj nákupná cena kukurice a v čase zberu by sa mohla pohybovať na úrovni 160 – 165 eur. V jej prípade sa však už potom do konca roka neočakáva prudký nárast.

Najvýnosnejšia je repka

„Z pohľadu pestovateľov by v tomto roku mala byť najvýnosnejšou plodinou repka, ktorej je v Európe značný nedostatok. Preto sa jej cena medziročne zvýšila až o 60 percent a momentálne sa pohybuje v rozmedzí 420 – 490 eur za tonu. Pokiaľ ide o slnečnicu, predpoklady hovoria o veľmi dobrej úrode, pričom nákupná cena by sa mohla pohybovať na úrovni 390 – 400 eur za tonu,“ približuje Jozef Rebro aktuálnu situáciu na trhu s olejninami.
„Vo všeobecnosti sa tak dá povedať, že v období júl – september 2011 budú nákupné ceny rastlinných komodít asi o 30 percent vyššie ako v rovnakom období minulého roku, ale na rozdiel od vlaňajška sa už potom veľký rast cien neočakáva,“ dodáva Jozef Rebro.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *