Technológia silážovania do silážnych vakov

S prichádzajúcim vegetačným obdobím opäť venujeme zvýšenú pozornosť konzervácii krmovín, aby sme pre zvieratá zabezpečili krmivo na celý rok. Našou úlohou nie je vylepšiť kvalitu krmív, ale ju uchovať.

Z tohto jednoduchého dôvodu je alfou aj omegou úspešného silážovania vstupná kvalita konzervovaného krmiva. Akú technológiu použijeme, je z tohto pohľadu druhoradou otázkou.

Pri krmovinách sa počas ich rastu mení obsah živín, nutričná hodnota aj stráviteľnosť. Na vybraných parametroch sme to názorne zobrazili v grafoch 1 a 2, z ktorých je zrejmé, že presné určenie vhodného termínu pre zber je kľúčovým bodom nutričnej aj energetickej hodnoty vyrobeného krmiva. Termín zberu však nemožno určovať pre všetky krmoviny univerzálne, ale vždy a zásadne s individuálnym prístupom. Treba prihliadať najmä na druh krmoviny, jej fyziologické vlastnosti, rýchlosť dozrievania a vývojové štádium v závislosti od aktuálnych agrometeorologických podmienok.

Významným technologickým faktorom, ktorý vstupuje do procesu fermentácie, a teda aj výslednej kvality a stability vyrobenej siláže, je obsah sušiny. Zvyšovaním obsahu sušiny pri uvädaní tráv a ďatelinovín sa zvyšuje osmotický tlak v bunkách rastlinných pletív, čím dochádza ku zvyšovaniu koncentrácie živín a hlavne cukrov. Cukry sú predpokladom rýchleho nástupu fermentačného procesu.  Z toho dôvodu sa dá uviesť, že vyšší obsah sušiny pozitívne ovplyvňuje rast baktérií mliečneho kvasenia a bráni rozvoju väčšiny nežiaducich mikroorganizmov. Tým vytvára lepšie podmienky pre správny priebeh konzervačného procesu. Význam obsahu sušiny priamo úmerne narastá so zhoršovaním silážovateľnosti krmiva.
Okrem priaznivého účinku uvädania silážovaného objemového krmiva je však nutné uvedomiť si existenciu rizík s tým spojených. Dlhodobé uvädanie je sprevádzané degradačnými procesmi živín, preto by nemalo trvať viac ako 24 hodín. V extrémne teplom počasí môže dôjsť k presušeniu krmiva. Vysoký obsah sušiny, resp. nízky obsah vody, spomaľuje rozvoj baktérií a pri fermentačnom procese sa z tohto dôvodu tvorí málo kyselín, ktoré majú mať na krmivo konzervačný účinok. Siláže potom majú vysoké pH podporujúce rozvoj klostrídií a ďalších nežiaducich mikroorganizmov.

Viac sa dočítate v príspevku Ing. Ľubice Rajčákovej, PhD. z NPPC – VÚŽV Nitra – v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 17.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *