Systémy zakladania porastov ozimných obilnín

Vízia dlhodobého vývoja Slovenskej republiky hovorí o tom, že poľnohospodárstvo bude dlhodobo výrazným faktorom, formujúcim udržateľný rozvoj vidieckeho priestoru a zabezpečujúcim hospodárenie so základnými prírodnými zdrojmi krajiny ako je pôda, voda, biodiverzita, kultúrna tvár krajiny a prostredie pre ekonomické, kultúrne a rekreačné aktivity človeka. Okrem toho, pre hospodársku a sociálnu stabilitu krajiny má značný význam aj potravinová bezpečnosť štátu, ktorej garantom je udržiavanie produkčného potenciálu domáceho poľnohospodárstva.

V štátnom záujme Slovenska je rozvoj produkčne výkonného poľnohospodárstva, zabezpečujúceho celoplošné, účelné a efektívne obhospodarovanie pôdneho fondu krajiny a dostupnosť potravín pre obyvateľstvo. Poľnohospodárstvo využíva a obnovuje prírodné zdroje a ekosystémy, aktívne pôsobí na prírodu a životné prostredie ako aj na ekonomické a sociálne podmienky života na vidieku. Kľúčovým prírodným a ekonomickým zdrojom poľnohospodárstva je pôda. Je to rozhodujúci prírodný útvar Slovenska s komoditným a nekomoditným potenciálom pre ekonomický a ekosociálny stav a rozvoj spoločnosti. Je atribútom štátnej zvrchovanosti a hoci je prevažne v súkromnom vlastníctve, má funkcie základného významu pre celú spoločnosť. Preto je odôvodnený inštitucionálny regulačný rámec na presadzovanie verejného záujmu v spôsobe a druhu užívania pôdy. Pôda zohráva významnú úlohu pri hospodárení s vodou, s ktorou vytvára integrovaný ekologický systém (MPRV SR, 2019; Európska komisia, 2020).

Pôda je preto základným výrobným prostriedkom pre ľudskú výživu. Jej produkčné a mimoprodukčné funkcie sú nezastupiteľné. Dnes, viac ako inokedy, je však vystavená antropogénnemu vplyvu.

Špecifiká prípravy pôdy

Okrem vyššie uvedeného má obrábanie pôdy mnoho ďalších dôvodov i cieľov (odstránenie stôp po prejazdoch techniky, obnovenie prípadne poškodenej štruktúry pôdy, zapracovanie hnojív a pozberových zvyškov predplodiny, príprava osivového lôžka, regulácia burín, škodcov a chorôb, ….) i snahu o vysokú výkonnosť pri nízkej energetickej náročnosti.

Dominantným ruchom jesenných dní na poľnohospodárskej pôde je jesenná príprava pôdy. V súvislosti so zakladaním porastov je veľmi významným kritériom pre ich úspešné vzchádzanie príprava pôdy vhodnými obrábacími zásahmi.

Z našich sledovaní, vykonávaných v rámci monitoringov stavov porastov ozimných obilnín pred prezimovaním, často pozorujeme výrazné nedostatky v príprave pôdy pred sejbou, ktoré sa do značnej miery následne prejavujú vo vývine porastov a ich pripravenosti na prezimovanie. Tieto nedostatky majú vplyv predovšetkým na kondíciu porastov a v mnohých prípadoch pri extrémnejších podmienkach v období prezimovania spôsobujú problémy. S nimi sa potom musia porasty popasovať počas jarnej vegetácie a neraz vedú v konečnom dôsledku aj k redukcii úrod v porovnaní s porastmi, pri ktorých boli dodržané správne postupy v rámci predsejbovej agrotechniky. Nedostatky pozorujeme väčšinou na plochách, kde sú oziminy vysievané po neskôr zberaných predplodinách, čím dochádza v rámci prípravy pôdy k istému časovému stresu.

Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.

Komentáre ku článku 1

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *