Slovenské pekárenské odvetvie sa od Nežnej revolúcie výrazne zmenilo

Slovenské pekárenské odvetvie sa od Nežnej revolúcie v roku 1989 výrazne zmenilo. Informoval o tom Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC). Kým pred revolúciou sa Slovensko vyznačovalo najmä priemyselnou výrobou chleba a pečiva, 90-te roky minulého storočia všetko zmenili. Vývoj v súkromnom sektore a otvorenie trhu spôsobilo boom v pekárenskom sortimente, pričom spotreba čerstvého chleba a pečiva začala postupne výrazne klesať. Tento stav pretrváva dodnes.

Po Nežnej revolúcii na Slovensku nastúpilo obdobie vzniku menších lokálnych pekární. „Zmena štátoprávneho usporiadania hospodárskeho a politického systému v roku 1989 priniesla eufóriu zriaďovania malých súkromných pekární. Veľké priemyselné pekárne ustúpili do úzadia. Zároveň na Slovensko začali prenikať zahraničné firmy ponúkajúce strojnotechnologické vybavenie pre malé pekárne,“ spomína predsedníčka SZPCC Tatiana Lopúchová, ktorá v pekárenskom segmente pracuje tri desaťročia.
Poznamenala, že zahraniční dodávatelia technológií v tých časoch k sebe pozývali menších pekárov na prehliadku výrobných závodov, získať sa ich snažili aj rôznymi suvenírmi a darčekmi, na ktoré neboli Slováci v tom období zvyknutí a považovali to za mimoriadne seriózny prístup.
Pripomenula, že v prvej polovici 90-tych rokov vznikli stovky malých pekární, banky bez problémov poskytovali úvery, aj keď s úrokovými sadzbami nad 20 %. Podľa zväzu pekárov sa dá vtedajší rozkvet menších pekární odôvodniť aj nostalgiou – každý chcel priniesť na trh taký chlieb, aký sa nosil na stôl v 50-tych rokoch. „Mnohým sa to aj podarilo a uspeli, začali s rozširovaním výroby a modernizáciou. Z pôvodne malých pekární sa stávali stredne veľké, ktorých úroveň bola porovnateľná s tými západoeurópskymi. Modernizáciou začali prechádzať aj priemyselné pekárne,“ priblížila Lopúchová s tým, že porevolučné roky sa ešte vyznačovali vyššou spotrebou chleba.
Upozornila, že zo štatistík vyplýva, že po Nežnej revolúcii pripadala na jedného obyvateľa spotreba 49,7 kilogramu (kg) chleba a 39,5 kg pečiva za rok. V približne týchto úrovniach sa držala celú dekádu, výrazný pokles nastal po prelome tisícročí.
„Po revolúcii sa otvoril veľký priestor pre kreativitu pekárov a širokú škálu úžasných, dovtedy nepoznaných výrobkov – v nových tvaroch, rôznych chutiach, vlastnostiach či v inom zložení nutričných hodnôt. V spojitosti s príchodom zahraničnej a výrazne lacnejšej konkurencie začala spotreba tradičného pekárenského sortimentu výraznejšie klesať,“ opísala predsedníčka SZPCC.
Najmarkantnejší pokles spotreby je podľa nej vidieť od roku 2006, teda krátko po vstupe Slovenska do EÚ. V tom čase poklesla spotreba čerstvého chleba na jedného obyvateľa na niečo málo cez 42 kilogramov a spotreba pečiva na 28 kilogram za rok. „Globalizácia priniesla mnoho pozitívneho. Negatívom z pohľadu domáceho pekára oproti obdobiu pred rokom 1989 sa však stal až priveľmi otvorený trh voči zahraničným výrobkom, ktoré začali vytláčať domácu produkciu. Problémom však nebola prirodzená konkurencia, skôr umelo znižované ceny a dotačná politika zahraničných výrobkov,“ povedala.
Upozornila, že tradičný chlieb a pečivo idú do úzadia na margo trendov v stravovaní. Novému trendu v stravovaní sa museli prispôsobiť aj slovenskí pekári. Na trh začali postupne aj slovenskí výrobcovia uvádzať ešte pestrejší sortiment.
Dodala, že preferencie Slovákov sa výrazne zmenili a do popredia sa dostali rôzne druhy výrobkov s prívlastkom „free“ – sugar free, fat free, gluten free, lactose free. Zároveň sa sortiment rozšíril o množstvo druhov rožkov, bagiet i chlebov s rôznymi prímesami či príchuťami, na pultoch možno nájsť čoraz viac dopekaných i rozpekaných výrobkov. Do úzadia postupne ide základný chlieb a tradičné pečivo. Aktuálne vychádza, že jeden Slovák za rok skonzumuje 34 kg jednokilogramového chleba a 29 kg pečiva.

(tasr)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *