Signalizačná správa: Rozvoj plesňových a aj ďalších ochorení…

Minulý týždeň mám boli dopriate intenzívne dažde na celom Slovensku. Ich úhrn už dosiahol hranicu zmeny pre vhodnosť rozvoja plesňových a iných ochorení vyžadujúcich veľa vlahy a primeranú teplotu.

Síce nehrozia tropické horúčavy, ale intenzívny výpar a rosy postačujú na to, aby poľnohospodári neváhali s ošetrovaním vo všetkých oblastiach Slovenka. Ide najmä o pleseň zemiakovú na zemiakoch, prípadne rajčiakoch, pleseň cibuľovú, pleseň uhorkovú, chrastavitosť jadrovín, moniliózu marhúľ a peronospóru viniča, ale aj americkú múčnatku egreša. Samozrejme, že ošetrovanie treba prispôsobiť termínu zberu a ochrannej lehote použitého prípravku.
Ďalej spomenieme pomerne významného škodcu okrasných rastlín. Tuje a im podobné okrasné druhy napádajú niektoré menej známe škodlivé organizmy. K nim patrí aj krasoň tujový (Lamprodila festiva). Škodca bol donedávna známy ako rarita z Nemecka či Maďarska, v súčasnosti sa však šíri celou strednou a západnou Európou. K šíreniu škodcu napomáha aj medzinárodný obchod s hostiteľskými rastlinami, pretože určitá časť u nás predávaných tují pochádza z Talianska, kde je momentálne tento škodca značne rozšírený. V prípade, že do hostiteľskej rastliny určenej na vývoz do inej krajiny nakladie samička vajíčka, kamióny jej potomstvo rozvezú po celej Európe.
Prvým príznakom je hrdzavenie ihličia. Napadnuté rastliny po poškodení cievnych zväzkov larvami postupne uschýnajú. Niekedy možno pozorovať vyschýnanie len časti rastliny, napr. jedného konára alebo polovice stromu, podľa rozsahu zasiahnutého cievneho zväzku. Jedným z identifikačných znakov sú oválne výstupné otvory, ktoré majú 0,3 – 0,5 mm v priemere. Napadnutá rastlina odumiera do 2 – 3 rokov. Postihnutie je možné pozorovať aj na zdravých stromoch. Dospelý chrobák má zelené sfarbenie prerušené nepravidelnými modrými škvrnami. Hlavným hostiteľom je borievka; ďalšími hostiteľmi sú cypruštek, cyprus, tujovec a tuja. Z kukiel vyliahnuté dospelce opúšťajú hostiteľské tuje, po ktorých zostane len suché a mŕtve drevo. Po vyletení dospelé chrobáky kladú vajíčka na okolité tuje a celý kolobeh sa opakuje.

Celá správa Ing. STANISLAVA BAROKA z ÚKSÚP-u – Odboru ochrany rastlín je uverejnená v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 26.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *