Sektorová stratégia rozvoja ľudských zdrojov v potravinárstve – v horizonte do roku 2030

V roku 2019 obnovili po trojročnej prestávke svoju činnosť aj sektorové rady. Ich základným cieľom je pripravovať sektorové stratégie rozvoja ľudských zdrojov v horizonte do roku 2030.

Na trhu práce bude v najbližšom období dochádzať k diverzifikácii pracovných pozícií, mnohé budú zanikať alebo sa budú transformovať, a naopak, budú vznikať nové pracovné pozície. Pandémia coronavírusu tiež výrazným spôsobom prispeje k zvýšeniu informatizácie a digitalizácie v mnohých odvetviach, aj v potravinárskom priemysle.

V rámci Európskej únie, za účelom zabezpečenia bezpečných potravín pre 500 miliónov spotrebiteľov, je potravinárske odvetvie najväčším spracovateľským odvetvím. Jeho podiel v rámci spracovateľského odvetvia (15,2 %) je vyšší ako automobilový priemysel (14,1 %) či výroba strojov a zariadení (9 %). Podiel potravinárskeho priemyslu EÚ na hrubej pridanej hodnote predstavuje 2,1 %. Potravinársky priemysel je zároveň jedným z najväčších zamestnávateľov s počtom zamestnancov 4,51 miliónov, pričom až 48,1 % tržieb tohto odvetvia tvoria malé a stredné podniky. Potravinársky priemysel je rovnako najväčším spracovateľským odvetvím vo vyše polovici členských štátov EÚ.

Pre rozvoj sektora budú kľúčové inovačné a technologické zmeny, ktoré nebude možné robiť bez dopadu na ľudské zdroje. Kľúčovým prvkom bude vzdelávanie – pregraduálne, ale aj celoživotné.
K najvýznamnejších inováciám ovplyvňujúcim stratégiu rozvoja potravinárstva patria náhrada súčasných plastov za biodegradovateľné plasty, inovácie a reformulácie potravín, inteligentné systémy vysledovateľnosti potravín, smart okuliare pre potravinársku výrobu, kolaboratívne roboty vo výrobe či nové probiotické potraviny. Aby Slovensko mohlo tento trend zachytiť, potrebuje využiť príležitosti, ktoré sektor potravinárstva posunú výrazným spôsobom dopredu. Ide najmä o stimuláciu rastu pridanej hodnoty v rozhodujúcich potravinárskych odboroch prostredníctvom zvyšovania ekonomickej efektívnosti a predajnej výkonnosti, zvyšovanie podnikových výdavkov na výskum a vývoj. Rozvoj marketingových stratégií, rozširovanie portfólia výroby a jej sortimentu, vývoj nových, špeciálnych inovovaných produktov vrátane bioproduktov, rozvoj malých a stredných podnikov a regionálnych značiek.

Celý článok prof. Jozefa Goliana z SPU Nitra je uverejnený v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 25.

Komentáre ku článku 1

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *