Rok v znamení krízy v chove ošípaných

Chov ošípaných býval jedným z najvýznamnejších odvetví poľnohospodárstva na Slovensku. Jeho význam aj dnes spočíva v tom, že z celkovej ročnej spotreby mäsa na obyvateľa, ktorá je na Slovensku 64 kg, tvorí bravčové mäso a výrobky z neho nadpolovičnú väčšinu, vyše 37 kg. V súčasnosti na Slovensku chováme približne 34 tisíc prasníc (CEHZ 31.9.2021). Je na zaplakanie, keď porovnáme rok 2001, kedy chovatelia ošípaných držali 131 tisíc prasnicami s rokom 2021 s 30 tisícami. Koniec roka však môže priniesť ďalšie masívne znižovanie.

      Pre porovnanie v Nemecku sa chová 1,7 mil. prasníc a v Španielsku 2,5 mil. Zo Situačnej a výhľadovej správy – jatočné ošípané (NPPC-VÚEPP 2O21) vyplýva, že 70 % potreby bravčového mäsa musíme doviezť hlavne z krajín EU. Z národohospodárskeho hľadiska môžeme tvrdiť, že produkcia bravčového mäsa poskytuje pracovné príležitosti hlavne na vidieku. Poskytnutá práca nesúvisí len s chovom ošípaných, ale je spojená priamo s rastlinnou výrobou, aj s produkciou kŕmnych zmesí. Na chov ošípaných sú naviazané pracovné miesta na bitúnkoch, rozrábkach, výrobniach mäsových špecialít, ale aj v obchode a gastropriemysle. Netreba opomenúť služby a obchod s poľnohospodárskymi potrebami. Vedľajším produktom chovu ošípaných je hnojovica. Tá je cenným zdrojom živín, ktoré sa vracajú do pôdy v podobe organickej hmoty.

     V chove ošípaných dnes čelíme kríze. Napodiv táto kríza nie je spôsobená pandémiou koronavírusu, ktorý ochromil život nielen na Slovensku. Jednou z hlavných príčin prepadu výkupných cien jatočných ošípaných je Africký mor ošípaných. Hneď v úvode musím pripomenúť, že AMO je choroba sviňovitých a na človeka nie je prenosná. Chorobnosť aj smrtnosť je pri sviňovitých na veľmi vysokej úrovni, blížiacej sa 100%.

Ing.Peter Polák, PhD.

      Komoditní analytici rôznych organizácií a médií vidia za súčasnou zlou situáciou vo výkupných cenách jatočných ošípaných hlavne výskyt AMO najprv v Ázii, a následne v Európe. Situácia je vážna na celom svete. Potvrdenie nákazy na Haiti a v Dominikánskej republike vyprovokovalo USA k zvýšeniu bezpečnostných opatrení pri vstupe tovarov a osôb na ich územie. Rozšírenie výskytu AMO do Nemecka spôsobilo turbulentný pokles výkupnej ceny jatočných ošípaných v Európe.

     Čína v snahe ochrániť svoj reinkarnujúci sa chov ošípaných pred znovuzavlečením nákazy obmedzila nákup bravčového mäsa z postihnutých krajín a posilňuje svoj domáci chov. Buduje farmy s kapacitou až 80 tisíc prasníc. Aktuálne prebytky na Európskom trhu ťahajú výkupné ceny ošípaných dolu, hlboko pod produkčné náklady, na úroveň 0,95,- eura za kilogram živej  hmotnosti. V dôsledku toho aj slovenskí chovatelia tratia na jednej ošípanej viac ako 25 eur.

     Bežné, periodické zvyšovanie a znižovanie cien, je predvídateľné a chovateľ ich dokáže zvládať. V súčasnosti je chov ošípaných v 30 ročnej kríze. Plánovanie výroby nedokáže reflektovať na dnešnú situáciu. Je dôležité si uvedomiť, že produkčný cyklus trvá 11 mesiacov.

     Na rozdiel od Slovenska iné štáty EU aktivovali podporné mechanizmy. Ich podporný systém dokáže tlmiť anomálie na trhu. Napríklad v Poľsku je prijatá schéma opatrení v súvislosti s AMO zahŕňajúca podporu preventívnych opatrení, ale aj priamo vykrývanie výpadku tržieb pre chovateľov spadajúcich do druhej a tretej reštrikčnej zóny AMO. Napriek systémovým podporám sa napríklad v Nemecku hovorí o znížení stavov prasníc o 25 – 40 % (o 400 až 700 tisíc matiek) v horizonte 5 rokov ak výkupné ceny ostanú dlhodobo na takejto nízkej úrovni. To by spôsobilo zníženie produkcie jatočných ošípaných o 1 až 2 milióny. Takýto výpadok by viedol k nedostatku bravčového mäsa na Európskom trhu a vyvolalo by to nárast cien bravčového mäsa pre spotrebiteľov.

     AMO však nie je jediný negatívny faktor, ktorý chov ošípaných postihol v poslednej dobe. Pomyselný posledný klinec do rakvy produkcie bravčoviny dáva vysoká cena elektrickej energie a zemného plynu. Zemný plyn nie je len energetické médium, ale aj hlavná surovina na výrobu dusíkatých minerálnych hnojív. Zvýšenie jeho ceny zvýšilo cenu priemyselných hnojív o 150 až 250% a vinou zastavenia výroby v mnohých Európskych fabrikách je predpoklad ich nedostatku a ďalšieho nárastu ceny. Cena minerálnych hnojív zvyšuje náklady na založenie novej úrody, ale okrem toho má významný vplyv aj na dnešný skokový nárast cien kŕmnych zmesí. V roku 2020 bola cena kŕmnej kukurice 130 EUR/t, ale v tomto roku je už 250 EUR/t. Podobne sú na tom aj ceny kŕmnej pšenice a jačmeňa. V minulom roku bola tona týchto komodít na úrovni 140 EUR/t a v tomto roku zrástla o 100 EUR na 240 EUR/t. Nárast cien základných surovín kŕmnych zmesí je teda o 70 až 90 %.

      Kumulatívny efekt zvyšovania nákladov na produkciu so znižovaním výkupnej ceny jatočných ošípaných stavia manažérov, chovateľov pred neľahkú úlohu. Založiť „novú úrodu“ a pokračovať v pripúšťaní prasníc, tvoriac pritom dennodenne stratu a prečkať do zvýšenia cien, ktoré je v nedohľadne? Dennou otázkou je: utlmiť výrobu? Čo so zamestnancami, investíciami, záväzkami?

      Komisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski sa vyjadril, že Komisia neprijme výnimočné trhové opatrenia, pretože sú „neopodstatnené“. Poukázal hlavne na pokračujúci nárast produkcie bravčového mäsa v niektorých členských štátoch a dodal, že podporné opatrenia „oddialia potrebnú úpravu trhu a predĺžia krízu“. Takéto opatrenia by nielen viazali značné finančné zdroje z rozpočtu EÚ, ale mohli by byť aj kontraproduktívne a vysielať na trh falošné signály. Vyzval ministrov, aby „prijali cielené vnútroštátne opatrenia v sektore ošípaných“ a využili dostupné nástroje v rámci programov rozvoja vidieka a legislatívy o poľnohospodárskej pomoci

     Táto pozície EK rozväzuje ruky každej vláde v EÚ pri aktivácii opatrení na riešenie krízovej situácie v chove ošípaných. Musím pripomenúť, že Slovensko nepatrí medzi tie krajiny, spomenuté komisárom, ktoré by zvyšovali počty chovaných ošípaných, ale práve naopak. S prihliadnutím na počet 34 tisíc prasníc a znižujúci sa trend sú podporné opatrenia na Slovensku nevyhnutné. Ak iné vlády pomôžu a naša nie, spôsobí to prehĺbenie krízy v chove ošípaných a zníženie podielu domáceho bravčového mäsa na trhu. Slovensko bude závislé na dovoze bravčoviny viac ako doteraz. Avšak aj dovoz môže byť ohrozený vzhľadom na vývoj nákazovej situácie s AMOm vo svete. Žiadny chovateľ ošípaných nie je v bezpečí. AMO má potenciál ochromiť obchod s bravčovým mäsom cez obmedzenie exportu zo zasiahnutých oblastí. Z hľadiska potravinovej bezpečnosti by bolo vhodné zachovať to málo čo na Slovensku máme, a hľadať systémové riešenia na podporu rozvoja. Chovatelia združení v Slovenskej asociácii chovateľov ošípaných sú pripravení ošípané na slovenský trh dodávať.

     My pod skratkou SK ponúkame čerstvosť a kvalitu. Čerstvosť znamená hlavne príjemný kulinársky zážitok, vôňu, šťavnatosť, pravú chuť mäsa a v neposlednom rade nízku uhlíkovú stopu. Preto je dôležité prejaviť záujem o pôvod mäsa. Základným znakom je označenie „chované v Slovenskej republike“, „zabité v Slovenskej republike“. Pri výrobkoch z bravčového mäsa hľadajte označenie “Krajina pôvodu základnej zložky (bravčové mäso) Slovensko“. Za Slovenské prasiatka!

Ing. Peter Polák, PhD.

Výkonný riaditeľ Slovenskej asociácie chovateľov ošípaných

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *