PŠENICA ( jar ) + Agronóm č.2 / 2019

Primerane reagovať na zmeny. Zima 2018/2019 bola ako celok teplotne nadnormálna. Rozlúčila sa nadpriemerne vysokými až rekordnými teplotami. Podľa údajov SHMÚ bola vo februári nameraná absolútne najvyššia denná teplota vzduchu v novodobej histórii meteorologických meraní až na úrovni 20,6 °C (Žihárec, Hurbanovo, 28. február 2019).

Klimatická zmena a rastlinná produkcia sú navzájom prepojené procesy
uskutočňujúce sa v globálnom i regionálnom meradle. S klimatickou zmenou
spojené otepľovanie, zvyšovanie koncentrácie oxidu uhličitého a znižovanie
úhrnu zrážok, prípadne ich nerovnomerné rozdelenie počas vegetácie, majú
čoraz väčší vplyv na produkciu rastlinnej biomasy. Jej výsledný efekt na úrovni
poľnohospodárskych rastlín bude závisieť najmä od vyrovnanosti pôsobenia
týchto faktorov v konkrétnych pestovateľských podmienkach.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že úspech pestovania ozimných obilnín závisí od mnohých faktorov. Niektoré z nich
môžu pestovatelia významne ovplyvniť.
Nevyhnutným predpokladom pre naštartovanie rýchleho rastu ozimnej pšenice po zime je vytvorenie
optimálnych výživných podmienok. Cieľom jarného regeneračného hnojenia je podporenie rastu prezimovaných
rastlín a ich regeneráciu, obnovu asimilačného aparátu, zvýšenie odnožovacej schopnosti a rastu koreňovej sústavy.
Ukazovateľom pre voľbu dávky a druhu hnojiva je výsledok agrochemickej analýzy pôdy a agrobiologickej kontroly
porastu po zime. Stručne povedané relatívne dlhému vegetačnému obdobiu ozimných obilnín zodpovedajú aj
nároky na živiny a hlavne na dusík.
Podľa doc. Ing. Kamila Hudeca, PhD. autora jedného z odborných príspevkov, zameraného na fyziologické
škvrnitosti jačmeňa, extrémy počasia samé o sebe ani nie sú tak nebezpečné ako ich časté striedanie a najmä ich
veľké výkyvy, najmä teplotné, vlhkostné a radiačné. Vyhliadky nie sú ružové, nakoľko prebiehajúca klimatická
zmena sľubuje skôr zvyšovanie frekvencie meteorologických extrémov a teda aj stresov pre plodiny. Pestovateľ
fyziologický stres a jeho dopad na porast a úrodu nemôže ovplyvniť, ale môže ho určitými spôsobmi zmierniť.
Stále však platí, že základom pre uplatnenie správnej fungicídnej, ale aj insekticídnej ochrany sú časté, pravidelné
prehliadky porastov pestovaných plodín, a až na základe zistení sa má pestovateľ rozhodnúť o ochrane
konkrétneho porastu.
Čo sa týka burín, vhodný termín pre ošetrenie v jarnom období je závislý od veľa faktorov, ktoré podobne
nevieme z časti ovplyvniť. Kvôli konkurencii burín voči pestovaným plodinám je najlepšie využívať čo najskoršie
termíny, zohľadniť treba teplotu prostredia. Medzi herbicídmi sú totiž veľké rozdiely v požiadavkách na teplotu,
preto je treba ošetrenie urobiť čo najskôr a hlavne vtedy, keď porast pšenice nebol herbicídne ošetrený na jeseň.
Pestovatelia svojimi rozhodnutiami prirodzene reagujú na zmeny v ekonomike, v odbyte a dopyte, a rovnako
aj na zmeny v podmienkach prostredia, taktiež sa musia vysporiadať s tvrdým konkurenčným prostredím, či
byrokraciou. Prvovýroba dnes čelí rôznym aj novým výzvam, napr. ako sa vyrovnať so stále viac sa zužujúcim
sortimentom účinných látok, ktoré boli, resp. sú zásadné v ochrane rastlín proti škodlivým činiteľom prostredia.
VIERA UVÍROVÁ

 

02-psenica-1-SK-web-min

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *