Prvovýrobcovia musia byť v strehu

Pomery v chove hovädzieho dobytka sa vyhrotili najmä v posledných troch rokoch, keď chovateľov „položili na lopatky“ klimatické podmienky a následne nato aj minimálna výkupná cena mlieka. Ako sa po vlaňajšom totálnom prepade ceny mlieka zmenila situácia na trhu s mliekom? Je dôvod na mierny optimizmus? A aký vývoj možno očakávať v chove u nás dominujúceho holsteinskeho plemena? Na tieto a aj ďalšie otázky nám odpovedal Ing. Ivan HRICA, výkonný riaditeľ Slovenskej holsteinskej asociácie (SHA) so sídlom v Ivanke pri Dunaji (okres Senec).

„Všeobecná situácia v chove dobytka je naďalej zložitá, žiadne plemeno nevynímajúc. Ak zoberieme do úvahy hlavne roky 2008 a 2009, kedy straty prvovýrobcov mlieka boli katastrofálne, minulý rok postihli poľnohospodárov ťažké rany v podobe záplav, a z nich vyplývajúceho nedostatku krmovín, o jeho (ne)kvalite ani nehovoriac. K tomu sa pridružili stúpajúce ceny obilia s následným nárastom cien krmív.
K zlej situácii prispeli aj zvýšené ceny energií. Napriek snahe prvovýrobcov mlieka a radikálnemu znižovaniu nákladov na jeho výrobu, negatívne dôsledky sa dostaviť museli. Stavy dojníc poklesli cca o 4500 kusov a produkcia mlieka takmer o 40 miliónov litrov. Prvýkrát po 20. rokoch poklesla aj úžitkovosť na dojnicu. O ekonomike výroby mlieka sa v takýchto podmienkach dá hovoriť len ťažko. Veď pri priemernej nákupnej cene 28 centov a nákladoch 35 centov bola dosiahnutá strata 7 centov na liter. 
Podľa údajov Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka (SZPM) po započítaní všetkých podpôr, celková strata v sektore prvovýroby dosiahla úroveň asi 3,1 centu na liter mlieka. Straty za posledné tri roky dosiahli takmer 130 miliónov eur. Zároveň je pravdou, že nákupná cena mlieka sa mierne zotavila, možno povedať, že po tých donedávna absurdných cenách je mierne optimistickejšia, no ešte stále je nedostatočná. Žiaľ, prvovýrobca poučený minulým vývojom musí byť neustále v strehu, a pritom by životne potreboval akú-takú stabilitu s aspoň krátkodobou vyhliadkou do budúcnosti. Chovatelia holsteinskeho dobytka na Slovensku tomuto jedinečnému plemenu rozumejú, vedia produkovať kvalitné mlieko, a veríme, že budú mať na to možnosť aj v ďalších rokoch.“

Vývoz jalovíc do Ruska či na Ukrajinu predvlani bol najmä reakciou chovateľov na zúfalý stav na trhu s mliekom. Stali sme sa tak „veľmocou“ v exporte plemenných zvierat. Plánuje sa aj v tomto roku vývoz plemenných jalovíc?„Vývoz jalovíc najmä do Ruska bol skutočne prirodzenou reakciou chovateľov na vzniknutú situáciu na trhu s mliekom. Katastrofálna cena mlieka si vyžadovala prijímanie mnohých ťažkých, niekedy netradičných rozhodnutí chovateľa. Jedným z nich bol aj predaj jalovíc, smerujúci najmä do Ruska. Predovšetkým treba povedať, že tieto rozhodnutia vyplývali aj z rôznej ekonomickej situácie jednotlivých podnikov. U niektorých to vyplynulo z rozhodnutia skončiť s chovom, ďalší potrebovali zdroje, aby mohli vôbec ďalej pokračovať, a tí tretí predávali, aby mohli v chove zmysluplne pokračovať.
 Treba zdôrazniť aj to, že predaj jalovíc do Ruska bol zároveň úspechom našich schopných ľudí, ktorí sa dokázali na tak zložitom trhu orientovať a predaj zrealizovať. Veď o predaji nášho plemenného materiálu sme mohli donedávna len snívať! Navyše, keď spätná väzba o výkonnosti nášho materiálu z Ruska je nanajvýš pozitívna; po dobrých skúsenostiach ruská strana prejavila záujem o ďalšie pokračovanie vzájomného obchodu. 
Pre zaujímavosť uvediem pár čísel – počty predaných holsteinskych jalovíc v roku 2009 – do Ukrajiny 71, Grécka 36, Poľska 51 a Ruska 2207. V roku 2010 – do Poľska 15, Ruska 1438. V tomto roku sa doposiaľ do Ruska predalo 710 jalovíc, a predpoklad na ďalšie mesiace je okolo 300 kusov. Pre mnohých sú možno tieto čísla nevysoké, ale ak si uvedomíme stav hovädzieho dobytka na Slovensku, razom sa na chvíľu stávame v Európe „veľmocou“ v predaji jalovíc.“

Celý rozhovor si môžete prečítať v ROĽNÍCKYCH NOVINÁCH č. 30.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *