Prvovýrobcovia mlieka apelujú na úpravu Zákonníka práce

Problém s trvalým nedostatkom pracovnej sily v prvovýrobe mlieka sa ešte v súčasnej situácii prehĺbil, pretože mnohí zamestnanci boli vyradení z pracovnej činnosti z dôvodu starostlivosti o maloleté deti a práceneschopnosti z titulu bežných ochorení. Prvovýrobcom mlieka tak zostal obmedzený počet pracovníkov, ktorí sú schopní a ochotní pracovať a vykonávať aj prácu nadčas.

Na podnikoch prvovýroby mlieka zostal obmedzený počet pracovníkov, ktorí sú ešte stále schopní, ale aj hlavne ochotní pracovať a vykonávať aj prácu nadčas. Problémom je, že v súčasnosti stanovený počet hodín nadčasov, ktorý určuje Zákonník práce, nepostačuje na zabezpečenie chodu prevádzok prvovýroby mlieka.  Nevieme si pomôcť voľnými pracovníkmi napríklad zo zatvorených zariadení cestovného ruchu. Práca v živočíšnej výrobe je veľmi špecifická. Preto žiadame, aby sa aspoň prechodne do stabilizácie situácie zrušil Zákonníkom práce stanovený maximálny rozsah nadčasov,“ hovorí Margita Štefániková, riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.

Producenti surového kravského mlieka navrhujú, aby došlo aj k dočasnému odpusteniu sociálnych  a zdravotných odvodov a aby Sociálna poisťovňa uhrádzala dávky nemocenského z dôvodu karantény už od jej prvého dňa.

Prvovýrobcovia mlieka už dva týždne realizujú množstvo preventívnych opatrení od každodenného merania teploty pri vstupe do prevádzok, cez zrušenie výrobných porád, nosenie osobných ochranných pomôcok, dezinfekciu priestorov až po zákaz vstupu do areálu chovateľov pre všetkých ľudí, ktorí nie sú nevyhnutní k zabezpečeniu výroby.

 „Našim zamestnancom sme vysvetlili, prečo a s akým cieľom dané opatrenia realizujeme. Teší ma, že to chápu a správajú sa zodpovedne. Náš život sa obmedzil na plnenie všeobecných odporúčaní, čo je minimalizácia pohybu mimo práce a domu,“ hovorí Peter Rafay, vedúci živočíšnej výroby v spoločnosti Agropartner Plavecké Podhradie.

Spoločnosť zo Záhoria má vypracovaný plán, ako bude postupovať v prípade výrazného výpadku zamestnancov. Jedným z návrhov napríklad je, že obmedzia dojenie. To by malo ale obrovský dosah na zdravotný stav dojníc.

„Obmedzenie dojenia je naozaj posledný krok, ktorý budeme realizovať. Preto už teraz prosíme zodpovedných, aby uvoľnili Zákonník práce. Robíme so zvieratami a všetci máme k nim hlboký vzťah. Ochota zamestnancov realizovať nadčasy tu je,“ hovorí Peter Rafay.

Podobne reaguje aj predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka Alexander Pastorek. Situáciu demonštruje na spoločnosti Agrocoop Imeľ, ktorú riadi. Ich ročná produkcia mlieka dosahuje 7 miliónov litrov.

„Pri hovädzom dobytku u nás pracuje dvadsať ľudí. Na jednej zmene je ich desať. Výpadok 10 – 20 percent zamestnancov vieme zvládnuť. Ak by nám ale vypadla jedna zmena a prišli tak o 50 percent ošetrovateľov, dojičov alebo kŕmičov, tak máme obrovský problém. Naši zamestnanci sú ochotní pomôcť podniku. Úlohou manažmentu ale je, aby to bolo všetko v súlade s legislatívou,“ hovorí o potrebe uvoľnenia Zákonníka práce Alexander Pastorek.

komunikacia@slovenskemlieko.sk

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *