Prognóza úrody pšenice ozimnej a jačmeňa jarného v roku 2019

Pšenica ozimná sa v ročníku 2018/2019 pestovala na výmere takmer 386 tisíc hektárov (zdroj NPPC – VÚPOP). Z meteorologického hľadiska bol september 2018 v podmienkach Slovenska nadpriemerne teplý mesiac s priemernou odchýlkou od dlhodobého priemeru (1961 – 1990) len o +1,8 °C, pričom v hlavných pestovateľských oblastiach ozimných obilnín bola táto odchýlka aj mierne vyššia. Október bol v tomto roku rovnako ešte teplejší, keď odchýlka v priemere za Slovensko bola na úrovni +2,1°C. V novembri 2018 sme zaznamenali rovnakú odchýlku ako v októbri, takže aj tento mesiac bol veľmi teplý v porovnaní s dlhodobý priemerom.

Priebeh počasia

Z hľadiska úhrnov zrážok bol september 2018 v priemere za SR normálny (103 percent dlhodobého normálu – DN),  na západnom Slovensku však bol veľmi vlhký s úhrnmi až na úrovni 177 percent DN. V októbri spadlo výrazne menej zrážok ako je dlhodobý normál pre tento mesiac, čo znamená, že október 2018 bol suchý (66 percent DN), na západnom Slovensku až veľmi suchý (29 percent DN). November 2018 bol zrážkovo podnormálny (44 percent DN), pričom významne nižšie úhrny zrážok boli na celom území SR.

Z uvedených informácií možno konštatovať, že podmienky pre zakladanie a vývoj porastov pšenice ozimnej neboli najideálnejšie, neprejavili sa však v takom rozmere, ktorý by mal významný vplyv na priebeh vegetácie v ďalšom (jarnom) období. Do zimy porasty vchádzali v dobrom kondičnom stave, pripravené eliminovať aj na prípadné negatívne javy súvisiace s obdobím vegetačného kľudu.

Zima na prelome rokov 2018/2019 bola opätovne veľmi mierna, pričom najteplejším bol posledný zimný mesiac február s odchýlkou teploty od dlhodobého priemeru o +3,1 °C a „najchladnejším“ zimným mesiacom bol január, keď i tento mesiac mal kladnú teplotnú odchýlku o +0,5 °C. Mesiace december i január môžeme charakterizovať ako vlhké (+130, resp. +150 percent dlhodobého zrážkového normálu), pričom v oboch mesiacoch spadlo výrazne menej zrážok na východe Slovenska. Február sa už okrem výrazne teplejšieho počasia vyznačoval aj podnormálnou zrážkovou činnosťou (62 percent DN), pričom opätovne boli nižšie zrážkové úhrny vo východnej časti SR (len 42 percent DN). Zimné obdobie však vďaka relatívne priaznivým podmienkam (snehová pokrývka, vlhko  i teplo) pôsobilo na porasty pšenice ozimnej pozitívne a tieto do jarnej vegetácie vstupovali kompletné a vyrovnané.

Jar – sucho a extrémne zrážky

Začiatok jarnej vegetácie bol poznačený výrazne teplejším počasím, ale hlavne aj dlhšou periódou suchého počasia. Po už spomínanom suchom februári, aj prvé dva jarné mesiace možno v priemere za Slovensko hodnotiť ako suchšie. V marci boli zrážkové úhrny len na úrovni 77 percent DN, pričom v južných oblastiach, t. j. hlavných pestovateľských oblastiach pšenice boli tieto úhrny často aj pod úrovňou 50 percent DN. Podobne aj v apríli spadlo v priemere na Slovensku len 76 percent zrážok v porovnaní s dlhodobým zrážkovým normálom a tento mesiac sa vyznačoval aj výraznými teritoriálnymi rozdielmi, keď na západe napršalo len 44 percent DN, na východnom Slovensku to bolo 115 percent DN. Oba mesiace okrem suchého počasia boli aj veľmi teplé, marec s odchýlkou +3,1 °C a apríl +2,3 °C v porovnaní s dlhodobým priemerom. Tieto podmienky sa negatívne začali prejavovať na stave porastov, ktoré trpeli nedostatkom zrážok, redukovali počet odnoží, dochádzalo k nižšej využiteľnosti dodaných živín a bol ohrozený ďalší generatívny vývoj. Našťastie prišiel máj, ktorý v duchu českého „studený máj v stodole ráj“ priniesol dlho očakávané zrážky. Tento mesiac sa po dlhom období vyznačoval zápornou odchýlkou priemernej mesačnej teploty na úrovni -1,3 °C v porovnaní s dlhodobým priemerom. Zrážkovo bol tento mesiac mimoriadne až extrémne vlhký, keď v priemere za SR boli úhrny na úrovni 197 percent DN, na západnom Slovensku až 210 percent a na krajnom juhu lokálne až okolo 300 percent DN. Východné a stredné Slovensko malo úhrny zrážok do 200 percent DN samozrejme s významnejšími lokálnymi rozdielmi. V mnohých prípadoch už mali pestovatelia „hlavu v smútku“ nakoľko bol problém s ošetrením porastov hlavne proti hubovým chorobám do klasu, ako aj s významnejším poľahnutím porastov pri búrkach, intenzívnych lejakoch sprevádzaných silným vetrom. Jún bol zrážkovo veľmi nevyrovnaný, čo spôsobili predovšetkým zrážky búrkového charakteru.

Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *