Presné poľnohospodárstvo – čo máme a čo nás čaká?

Denne sledujem polemiky a názory na poľnohospodárstvo. Niekedy mám chuť zatlieskať a hneď poďakovať za názor, inokedy som smutný, rozpačitý a hľadám dôvody čo vedie autorov k publikovaným úsudkom. Isto, každý má právo na svoj pohľad na svet, ale každé vyslovené či napísané slovo zanechá v ľudskej mysli svoju stopu. Môj názor je taký, že výrobné odvetvie poľnohospodárstva, v tomto nepriaznivom čase, patrí k najstabilnejším a svojim poslaním aj k významne potrebným.

Dlhé roky sa na Katedre strojov a výrobných biosystémov TF SPU v Nitre zaoberáme problematikou presného poľnohospodárstva. Priebežne sa staráme o propagovanie tejto témy aj na stránkach Roľníckych novín. Problematika bola mnoho krát vysvetlená a podložená skúsenosťami zo sveta, ale aj zo Slovenska. Máme možnosť prezentovať výsledky nášho výskumu aj v zahraničí. Najťažšie je však hľadať odpoveď na otázku „.. ako robíte presné poľnohospodárstvo u vás na Slovensku v praxi?“. Ešte pred pár rokmi som sa tejto otázky obával, dnes už to našťastie vyzerá troška lepšie. Ale len troška – to je môj názor.

Skúsme sa zamyslieť, prečo je to tak a akú perspektívu má presné poľnohospodárstvo u nás na Slovensku.

Čo je dôvodom zavádzania systému presného poľnohospodárstva?
V prvom rade by to mal byť ušľachtilý cieľ – ochrana pôdy, udržiavane vitality krajiny, znižovanie zaťaženia životného prostredia a podobne. Pravda je však pragmatická. V reálnom živote ide predovšetkým o efektivitu výroby, teda dosahovať čo najlepšie úrody s čo najnižšími nákladmi. V kontexte dnešnej atmosféry okolo poľnohospodárstva to možno zaznieva v jeho neprospech, ale opak je pravdou. Toto platí na celom svete, teda aj na Slovensku.

O čo ide?
Presné poľnohospodárstvo je systém, v ktorom berieme do úvahy, že vlastnosti pôdy a porastu sú aj v rámci jednej parcely rozdielne. Túto skutočnosť rešpektujeme a pracovné operácie, vrátane vstupov, vykonávame podľa týchto priestorovo variabilných potrieb. Voľne interpretovaná definícia hovorí, že je to také hospodárenie, kedy sa práce vykonávajú len keď je treba (dátum), len ako treba (technológia) a len tam kde treba (miesto). Mnoho čitateľov v tejto chvíli zdvíha obočie a rozmýšľa, že hneď bude reagovať – veď to takto robíme! Do určitej miery majú pravdu. Agrotechnické termíny sme sa učili ešte v škole a rešpektujeme ich, technológie obrábania poznáme a vychádzame z možností, ktoré v našich podmienkach máme. Miesto je predsa jasné, je to parcela, na ktorej práve pestujeme. A tu je skrytý ten pomyselný bod, v ktorom sa rozchádzame. Nie som agronóm, preto agronomické opatrenia nechám na odborníkov a predpokladám, že agrotechnické termíny a postupy budú zvládnuté. Som mechanizátor, a tak sa zamyslím nad druhým a tretím bodom, ktorými sú technológia (myslím stroje a ich nastavenie) a miesto (myslím skutočné miesto na parcele v teréne).

S razantným nástupom svetových značiek do slovenského poľnohospodárstva pred tridsiatimi rokmi, ktorý bol v rôznych časoch podporovaný rôznymi ekonomickými stimulmi, sa často operovalo pojmom „úspora“. Je pravdou, že nové stroje mali často vyššiu výkonnosť a z tohto pohľadu dokázali nahradiť aj viacero starších kusov. Často sa však zabúdalo (a ešte zabúda) na exaktné vyčíslenie nákladov na prácu strojov. Náklady spojené s prevádzkou strojov bývajú vo všeobecnosti zahŕňané do centrálneho informačného systému (do účtovníctva). Otázke koľko stojí prevádzka stroja pri vykonávaní tej-ktorej práce, v tých-ktorých podmienkach sa venuje menej pozornosti. Pomôckou bývajú cenníky (zvyčajne poskytovateľov služieb) alebo Normatívy, v ostatnom čase aktualizované pre potreby „Zelenej nafty“. Prečo túto otázku rozoberám v súvislosti s presným poľnohospodárstvom? Veď ide o šetrenie a vstupným parametrom sú aj náklady na mechanizované práce (tí ktorí študovali v nedávnom čase na TF SPU v Nitre si spomenú, že ide o kalkuláciu jednotkových nákladov na prevádzku stroja). Teda primárnym argumentom pri obnove strojového parku musí byť aj vlastná koncepcia – jednoducho povedané či je konkrétny stroj skutočne potrebný, vhodný do daných podmienok a či je preň dostatok práce! V súvislosti s presným poľnohospodárstvom sa toto uvažovanie dotýka aj náradia.

Ako príklad zvoľme čoraz viac akcentovanú potrebu hĺbkového obrábania pôdy (podrývanie). Táto technológia patrí k energeticky najnáročnejším. Po zvážení, že je nutné hlbšie horizonty pôdy narušiť, nakypriť, prevzdušniť a pod. príde na rad otázka „do akej hĺbky?“ Často je odpoveď jednoduchá – „do akej hĺbky môže ísť podryvák a ako ho dokáže náš traktor potiahnuť.“ Problematika určenia potrebnej/efektívnej hĺbky je celkom iná téma, ale zaradenie podrývania v systéme presného poľnohospodárstva znamená, že „je treba podrývať len na potrebnú hĺbku a len na zodpovedajúcom mieste.“ Takéto rozhodnutie nie je možné urobiť bez poznania pôdnych podmienok. Systém presného poľnohospodárstva stojí na poznaní priestorového rozloženia meniacich sa (variabilných) vlastností. V praxi ide o informačnú mapu priestorového rozloženia sledovanej vlastnosti – pri hĺbkovom obrábaní poslúži mapa penetrometrického odporu pôdy, alebo mapa elektromagnetickej vodivosti pôdy (s odozvou až do hĺbky 1 m). Na základe zistených údajov je možné efektívnu hĺbku podrývania upraviť. Zo skúseností sa dá predpokladať, že podrývanie na konštantnú hĺbku na celej parcele nebude potrebné a už na prvý pohľad je zrejmý zdroj úspor.

Tu si dovolím len málo odbočiť a pripomenúť, že systém presného poľnohospodárstva možno integrovať do Informačných systémov podniku. Pri využívaní ďalších možností informatiky a digitalizácie, môže mať užívateľ spätnú väzbu, keď pomocou telematického prenosu dát z traktora, v spojení s koordinátami polohy (GPS), dostane k dispozícii mapu priestorového rozloženia spotreby nafty. Skúsený praktik môže aj na jej základe vykonať množstvo úsporných opatrení od lokalizácie miest s vyšším ťahovým odporom, ktorý môže zvýšená spotreba indikovať, až po posúdenie správneho nastavenia režimu práce motora operátorom (aj tieto parametre sú v  moderných informačných systémoch k dispozícii).

Ale hovoríme o presnom poľnohospodárstve v kontexte úspory, tak zostaňme pri príklade obrábania pôdy. Každý pozná problém využívania pracovného záberu strojov na základné spracovanie pôdy strojmi s tanierovým alebo radličkovým pracovným ústrojenstvom. Platí to pre relatívne malé zábery, ale dôležitejšie je to pri veľkých záberoch (nad 6 m). Problém straty, alebo úspory vzniká pri styku nadväzujúcich jázd. Ide teda o problém vedenia stroja do nadväzujúceho záberu. Existuje možnosť využiť značkovače, ale tie sa skôr používajú pri sejbe. V súčasnosti tento problém rieši navigácia pomocou GNSS (Globálneho navigačného satelitného systému) zjednodušene nazývaného GPS. Je overené experimentálne, ale aj v praxi, že stroje vybavené kvalitným navigačným systémom dokážu udržiavať požadovaný smer jazdy s presnosťou ± 2 cm (pochopiteľne za predpokladu kvalitne spracovaného povrchu poľa, ale aj za predpokladu zodpovedajúceho technického stavu traktora). Možno poznamenať, že pri spracovaní pôdy takúto presnosť vari netreba, veď jedna hruda pôdy je často väčšia. Samozrejme že je to tak.

prof. Ing. Vladimír Rataj, PhD., TF SPU Nitra

Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *