Plodiny zo zakrytých plôch – „Keď zaseješ, zožneš …?“

„Na Slovensku za posledných desať rokov bolo vybudovaných približne päťdesiat hektárov skleníkov a myslím si, že ich viac ani nebude. Podmienky nie sú u nás nastavené tak, aby vznikali ďalšie zakryté plochy pre pestovanie vybraných druhov zeleniny. Nepustí fakt, že v podmienkach trhovej ekonomiky každý rozumný podnikateľ ide do oblastí, v ktorých sa mu viac oplatí podnikať.“

Uviedol Ing. Zsolt Bindics, predseda GreenCoop odbytové družstvo, počas odborného semináru zameraného na špeciálnu rastlinnú výrobu, ktorý sa uskutočnil ešte koncom novembra 2019 v Mojmírovciach.

GreenCoop odbytové družstvo je prvou a zároveň aj najväčšou organizáciou výrobcov zeleniny na Slovensku, prioritne zameranou na produkciu paradajok. „V tržbách robíme zhruba 20 miliónov eur ročne. Na 25 hektároch zakrytých plôch v súčasnosti zamestnávame 450 ľudí,“ predstavil družstvo Z. Bindics.

Ako štát pomáha

Z hľadiska zamestnanosti – na jeden hektár zakrytých plôch je priamo potrebných 10 zamestnancov plus ďalších päť, ktorí zabezpečujú pozberovú úpravu, balenie, atď. Podľa Zs. Bindicsa, ak by sme v budúcnosti chceli pokryť dopyt po domácej skleníkovej zelenine, mali by sme na Slovensku vybudovať 300 hektárov zakrytých plôch. Pre ich zabezpečenie by bolo potrebných 4 500 ľudí. Investície do vybudovania 300 hektárov moderných inteligentných skleníkov by predstavovali zhruba 300 miliónov euro, t. j. na jeden hektár jeden milión euro. Otázkou je, kto by do takej rizikovej investície išiel, keď poľnohospodárske dotácie po prepočítaní na jedno pracovné miesto v prípade zakrytých plôch  predstavujú len 20 euro. Pre porovnanie v prípade pestovania olejnín, alebo obilnín na 300 hektároch ornej pôdy, predstavuje dotácia na podnik cca 60 000 euro, pričom sú potrební dvaja zamestnanci. Dotácia v prepočte na jedno pracovné miesto v prípade obilniny a olejniny predstavujú 30 000 euro na jedného zamestnanca. Takže čísla hovoria jednoznačne v neprospech pestovania zeleniny v skleníkoch v porovnaní s pestovaním iných rastlinných komodít ako sú olejniny, či obilniny, čo je 1500 násobne viac ako pri skleníkoch. Neporovnateľná je aj minimálna výška investície do investičného majetku. Investičná náročnosť v prípade 300 hektárovej farmy na obilie je zhruba 2 000 euro na jeden hektár, čo je päťsto násobne menej ako pri skleníkoch. „Samozrejme, keď pestovanie zeleniny robí človek profesionálne, tak dosahuje oveľa vyššie tržby ako z obilia, ale na základe faktov môžeme konštatovať, že pestovanie zeleniny je spojené s oveľa väčším rizikom,“ dodal Zs. Bindics.

Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *