Osvedčená štartérová metóda výživy teliat

Štartérová výživa teliat v období mliečnej výživy je v komerčných chovoch u nás a vo svete v rôznych kombináciách využívaná viac než 25 rokov. Treba však konštatovať, že na túto metódu sú názory chovateľov, výživárov i veterinárov stále značne rozdielne.

Dlhoročné skúsenosti autora a jeho kolegov ale hovoria o tom, že využívanie štartérov vo výžive teliat v období do ich odstavu, patrí k progresívnym a osvedčeným metódam odchovu teliat. Tým pravým dôvodom pre použitie tejto metódy je kvalitný a adekvátny rozvoj predžalúdkov teľaťa, spojeného s následným väčším telesným rámcom.
To, že použitie tejto metódy je vhodné najmä pre chovateľov dojných plemien a zvlášť tých, ktorí sa sústreďujú na intenzívnu výrobu, je rovnako pochopiteľné. K podpore tohto spôsobu výživy hovorí hlavne to, že odchovávané jalovičky „na štartéri“ majú vo veku 6. mesiacov preukázateľne väčší telesný rámec než ich vrstovníčky kŕmené konvenčnou kŕmnou dávkou.

 Chovateľské ciele vyspelého chovateľa

Zo zootechnického hľadiska je dôležité, aby si chovateľ stanovil kritériá, ktoré by mali teľatá a následne jalovice a budúce dojnice spĺňať. Vysokoúžitková dojnica totiž musí mať:

  1. Dokonale vyvinutý respiračný systém, zdravé a chrípkou nepoškodené pľúca. Tvrdí sa, že dojnica na 1 l mlieka spotrebuje (vydýcha) až 4 000 l vzduchu.
  2. Dokonale vyvinuté predžalúdky s veľkým objemom, bachor s veľkým povrchom, pretože nový typ dojníc je schopný prijať 22 až 25 kg sušiny, ale i viac. Pri zlom odchove, resp. nevhodnej technike kŕmenia hrozí totiž obrovské riziko vytvárania tzv. senného brucha, čo znamená, že objemovo bol rýchlejší rast bachora než telesný rámec zvieraťa.
  3. Rozvinuté (objemovo i tvarovo) vemeno s veľkou mliečnou žľazou so schopnosťou vytvárať oveľa viac než 40 l

Tieto tri strategické úlohy možno splniť najmä v období odchovu, ktorý musí byť kvalitný a navyše, intenzívny. To na základe súčasných skúseností možno dosiahnuť hlavne pomocou tzv. štartérovej metódy výživy.

V prvých dvoch mesiacoch veku teľaťa môže chovateľ touto metódou zabezpečiť dostatočný rozvoj bachorových papíl. Tým enormne zvýši tráviaci povrch bachoru, a tým dosiahne i kvalitnú fermentačnú plochu tráviaceho traktu budúcej dojnice. Z mnohých výskumných prác, ale najmä z praktických skúseností vyplýva, že napr. prvôstka holsteinského plemena by mala po otelení dosiahnuť aspoň 560 až 580 kg ž. hm., výšku v krížoch 141 až 145 cm, pri priemernom dennom prírastku 0,8 kg a vek pri prvom otelení výrazne kratší než 24 mesiacov.

Viac sa dočítate v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 10.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *