Optimalizácia pratotechniky na aluviálnej lúke

Evolúcia suchozemských rastlín prebieha viac ako 450 miliónov rokov. Vývoj kľúčových morfologických a fyziologických inovácií, ktoré definujú základné častí rastlín, sa odohral v prvých 90 miliónoch rokov (korene, listy, xylém, floém, prieduchy, kutikula) a v posledných 140 miliónoch rokov (kvety, piestiky, CAM a C4 typ fotosyntézy).

Korene, predmet tohto príspevku, sa prvýkrát objavujú vo fosílnych pôdach ako krátke korene – rizómy. Ich dĺžka nepresahuje viac než 10 cm a sú datované do Devónu (pred 410 miliónmi rokov). O 20 miliónov rokov neskôr sa objavujú korene, ktorých hĺbka už presahuje viac ako jeden meter. Koreň, ako výsledok vývoja, je v po spórach, kutikule, prieduchoch, xyléme a rizoidoch, šiesta evolučná inovácia.

Korene predstavujú rastlinný orgán, ktorému sa venuje v procese šľachtenia malá pozornosť. Pritom predstavujú potenciálny cieľ Zelenej Revolúcie 2.0, pretože dokážu viazať až 100 ton uhlíka na jednom hektári do hĺbky jedného metra.

Korene ovplyvňujú životnosť, odolnosť a konkurenčnú schopnosť jednotlivých rastlinných druhov. Množstvo koreňovej hmoty a jej vertikálne rozloženie úzko súvisí, v dôsledku rozdielneho spôsobu obhospodarovania, s produkciou nadzemnej zobrateľnej fytomasy.
V trvalých trávnych porastoch medzi hlavné faktory, ktoré ovplyvňujú množstvo koreňov v pôdnom profile, patrí výživa, spôsob obhospodarovania (kosenie, pasenie, mulčovanie), ročné obdobie i počet druhov prítomných v poraste. V neposlednom rade aj priebeh poveternostných podmienok. Najväčší vplyv má hnojenie dusíkom, vzhľadom na to, že pôsobí na druhové zloženie trávnych porastov (zjednodušovanie) nepriamym spôsobom.

Viac sa dočítate v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 14 – v Téme týždňa venovanej trvalým trávnym porastom.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *