Možnosti regulácie burín v ozimnej repke v závislosti od podmienok prostredia

Buriny sa dnes šíria mnohými cestami, napríklad osivom, výmrvom, alebo nesprávnym spracovaním pôdy. Pestovatelia s ich likvidáciou majú spojené nemalé náklady. Cieľom aplikácie herbicídov používaných v ozimnej repke na jeseň, je čo nejefektívnejšie eliminovať buriny pri prijateľných nákladoch. V ozimnej repke je možné použiť celý rad herbicídnych prípravkov. Herbicídy je možné aplikovať pred sejbou a po zasiatí. Po zasiatí ide o preemergentnú aplikáciu (pred vzídením plodiny a burín) a o aplikáciu postemergentnú (po vzídení). Postemergentné aplikácie môžu byť skoré, ale i neskoré na jeseň, ale využíváné sú aplikácie aj na jar.

Prednosti a nedostatky

Každý spôsob aplikácie herbicídov má svoje prednosti i nedostatky a odvíjajú sa predovšetkým od možnosti použiť účinné herbicídy proti najvýznamnejším burinám v jednotlivých plodinách. Voľba spôsobov aplikácie veľmi často závisí predovšetkým od termínu sejby a poveternostných podmienok v dobe od sejby po obdobie vegetačného kľudu. V prípade postemergentných aplikácií veľmi často hovoríme o skorých postemergentných aplikáciách a neskorých postemergentných aplikáciách.

Výhody aplikácií pred sejbou a preemergentných spočívajú predovšetkým v čo najskoršom odstránení konkurencie burín. Uskutočňujú sa bez ohľadu na okamžitý výskyt burín. Ich účinok je však významne ovplyvňovaný kvalitou spracovania pôdy, predsejbovou prípravou a vlhkosťou pôdy.

Postemergentná aplikácia sa robí až po vzídení plodiny podľa spektra vyskytujúcich sa burinových druhov a podľa rastových fáz jednotlivých burín. Medzi výhody postemergentných aplikácií herbicídov patrí predovšetkým možnosť voľby herbicídov podľa skutočného výskytu druhov burín a intenzite ich výskytu. Efektívnosť postemergentných aplikácií zvyšuje i možnosť voľby herbicídov podľa prahov škodlivosti jednotlivých druhov burín a treba sa vyvarovať zbytočným aplikáciám, ktoré by nepriniesli požadovaný efekt.

Rizikovosť postemergentných aplikácií je spôsobená väčšou pravdepodobnosťou fytotoxicity pri postreku za nevhodných poveternostných podmienok, v poškodených alebo stresovaných porastoch či nevhodnej rastovej fázy.

Pri ojedinelom a nerovnomernom výskyte burín na pozemku nie je pri postemergentnej aplikácii nutné ošetrovať celú plochu, ale je možne vykonať iba lokálnu aplikáciu. Lokálna aplikácia pri postemergentnom používaní herbicídov sa však častejšie využíva u jarných plodín.

Faktory prostredia

Teplota vzduchu významne ovplyvňuje celkový efekt aplikácie herbicídov. Platí, že s rastúcou teplotou stúpa účinok herbicídov. Pri vyšších teplotách nad 22° – 25 °C dochádza u poľnohospodárskych plodín k vyššiemu riziku fytotoxicity. Pri jesenných aplikáciách sú však rizikové aj nízke teploty, ktoré znižujú efekt herbicídov a zvyšujú riziko poškodenia plodín. U trvácich burín dochádza pri vyšších teplotách taktiež k rýchlejšiemu odumieraniu nadzemnej hmoty, ale translokácia do koreňov a koreňových výbežkov sa znižuje. Striedanie nízkych nočných a vyšších denných teplôt podporuje translokáciu systémových herbicídov z listov do koreňov a koreňových výbežkov na jeseň.

Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *