Mastitídy dojníc: etiológia a výskyt v chovoch

Ekonomická hodnota dojníc je určená najmä dojivosťou, ako aj počtom laktácií počas ich produkčného obdobia. Produkčné ochorenia, predovšetkým mastitídy, patria medzi dôležité faktory ovplyvňujúce množstvo a kvalitu vyprodukovaného mlieka.

Zápaly mliečnej žľazy, mastitídy, patria na celom svete medzi najčastejšie a ekonomicky najnáročnejšie ochorenia v chovoch dojníc. Ich negatívny vplyv sa prejavuje vo viacerých oblastiach produkcie a spracovania mlieka, vo výživnej hodnote, v jeho zložení, kedy dochádza k zníženiu obsahu minerálnych látok (fosforu a vápnika), bielkovín, tuku a k zníženiu sodíka a chlóru.

Prevalencia a príznaky ochorenia v stáde sú rozdielne v závislosti od imunologického stavu jedincov, plemena, veku, dojivosti a štádia laktácie. Počas peripartálneho obdobia a počas prvých dvoch mesiacoch po otelení sa vyskytuje viac ako 50 % ochorení mliečnej žľazy. Príčiny vzniku mastitíd môžu byť infekčného alebo neinfekčného charakteru.
Na vzniku infekčných mastitíd sa podieľajú viaceré druhy mikroorganizmov. Až v 90 % väčšinou ide o bakteriálne infekcie, v menšom počte prípadov o infekcie inými organizmami ako sú vírusy, huby, kvasinky či parazity. Počet druhov bakteriálnych pôvodcov mastitíd dojníc, uvádzaný v literatúre je veľký a zrejme doteraz neuzatvorený. Podľa Sharifa a kol. (2009) medzi hlavné kontagiózne bakteriálne patogény spôsobujúce mastitídy patria Staphylococcus aureus, Streptococcus agalactiae a Streptococcus uberis. Z enviromentálnych patogénov sa najčastejšie vyskytuje Streptococcus disagalactiae, Escherichia coli Klebsiela. Medzi ďalšie enviromentálne patogény, bežne sa nachádzajúce na koži mliečnej žľazy patria koagulázo-negatívne stafylokoky (KNS) , najmä Staphylococcus chromogenes, S. simulans, S. xylosus, S. haemolyticus, S. warneri a S. epidermidis.
Mastitída spôsobená týmito patogénmi má často mierny priebeh, avšak pri ich dlhodobom pôsobení dochádza k značným ekonomickým stratám v dôsledku zníženej dojivosti alebo prekročenia stanoveného limitu počtu somatických buniek (PSB) a celkového počtu mikroorganizmov (CPM).

Viac sa dočítate v Týždenníku Roľnícke noviny č. 37, v článku MVDr. ZUZANY LACKOVEJ, PhD. z UVLF v Košiciach.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *