Malé prežúvavce a možné riziká alimentárnej infekcie kliešťovou encefalitídou pre človeka

Kliešťová encefalitída (KE) je významné infekčné ochorenie človeka, ktoré postihuje centrálny nervový systém. Infekciu spôsobuje vírus kliešťovej encefalitídy (VKE).

K nákaze človeka dochádza obvykle počas infestácie infikovaným kliešťom; druhým, menej častým, spôsobom prenosu je alimentárna cesta po požití nepasterizovaného mlieka alebo mliečnych výrobkov obsahujúcich VKE.
Domáce hospodárske zvieratá (typicky kozy, ovce a dobytok) infikované VKE sa tak môžu stať zdrojom alimentárnej infekcie. Práve pri týchto zvieratách prebieha infekcia bez zjavných príznakov. VKE je v mlieku prežúvavcov dlhodobo stabilný. Pasterizácia alebo prevarenie mlieka je preto základným preventívnym spôsobom ochrany pred rizikom alimentárnej infekcie VKE.

Kliešťová encefalitída (KE) je významné infekčné ochorenie človeka, ktoré postihuje centrálny nervový systém (CNS). Ochorenie sa vyskytuje v miernom podnebnom páse Európy a Ázie. Česká republika patrí medzi krajiny s najvyšším výskytom KE; každoročne je zachytených približne 650 prípadov ochorení KE. Na Slovensku je v posledných rokoch diagnostikovaných medzi 100 až 150 prípadov KE za rok. Infekciu spôsobuje vírus KE (VKE), radený medzi arbovírusy, čo sú vírusy prenášané krv sajúcimi článkonožcami. Človek je vírusom najčastejšie nakazený počas infestácie (prichytení a cicaní krvi) infikovaným kliešťom. Druhým prirodzeným spôsobom infekcie je alimentárna cesta po požití mlieka alebo mliečnych výrobkov, ktoré obsahujú VKE.
V Českej republike a na Slovensku je dominantným prenášačom vírusu kliešť obyčajný (Ixodes ricinus). VKE je viazaný na miesta výskytu tohto kliešťa a vhodných rezervoárových hostiteľov a špecifický biotop. Súčasná prebiehajúca globálna zmena klímy prispieva k šíreniu prenášača a VKE i do vyšších nadmorských výšok okolo 1 200 m a do nových oblastí.
Potom, čo je kliešť infikovaný, pretrváva v ňom vírus po celú dobu jeho života.

Viac sa dočítate v článku RNDr. Jiřího Saláta, Ph.D. z Výzkumného ústavu veterinárního lékařství, v.v.i., Brno v odbornom Týždenníku Roľnícke noviny č. 9.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *