Klady štetinového rybovodu

Znečisťovanie vôd, najmä v minulom storočí, a bariéry na vodných tokoch mali významný podiel na výraznom poklese početnosti, biomase a druhovej rôznorodosti rybích spoločenstiev.

Zatiaľ čo čistota vôd sa v posledných približne 15 rokoch výrazne zlepšila, prekážok na tokoch, ktoré ryby nedokážu prekonať, pribúda. A to aj „vďaka“ obrovskej snahe podnikateľov o výstavbu malých vodných elektrárni (MVE). 
Keďže tieto stavby nie sú lacné, každá úspora nákladov je preto vítaná. V súčasnosti budované rybie prechody sú hlavne na veľkých riekach investične náročné, ale pritom málo účinné alebo úplne nefunkčné. Strohé informácie o rybovode nového typu sa koncom minulého roka pretavili do konkrétnej možnosti zistiť niečo viac v rámci študijnej cesty do Nemecka. Trojdňovú cestu do 200-tisícového hesenského mesta Kassel ležiacom na rieke Fulda zorganizovala spoločnosť stavajúca MVE na rieke Poprad na Ružbašskej Miľave. 

Ekologická stavba
 
Štetinový rybovod je v podstate zväzok hrubých polyetylénových vlákien s prierezom 5 až 6 milimetrov a dĺžkou 40 až 60 centimetrov, ktoré sú upevnené v doskách s predvŕtanými otvormi. Tieto dosky sa následne upevňujú na dno rybovodu. Prakticky by takéto zmontovanie „metiel” bolo možné aj na Slovensku. V Nemecku ich vyrábajú v chránenej dielni, čo môže byť zaujímavé v blízkej budúcnosti aj pre náš trh. Životnosť štetín sa udáva okolo 15 rokov, ich výmena je jednoduchá a v prípade potreby ich možno zastrihnúť ako trávnik. Jeden z dvojice autorov tohto rybieho prechodu Dr. Ing. Reinhard Hassinger z univerzity v Kasseli vyzdvihuje najmä priaznivé hydraulické ukazovatele. V rybovode nevznikajú turbulencie, ani víry. Voda v ňom prúdi pomaly, najmä pri dne, ale aj v tieni za štetinami. Množstvo pokojových zón a prúdových tieňov vyhovuje najmä kaprovitým druhom rýb. Priamo v štetinách nájdu úkryty drobné druhy rýb a makrozoobentos. 
Monitoring týchto rybovodov v Nemecku potvrdil ich priechodnosť pre všetky druhy rýb. Vzhľadom na nižšie výrobné náklady a jednoduchú montáž by sa uplatnil aj u nás. Správne navedenie rýb do spodného otvoru rybovodu s dostatočne širokým vstupom i navádzacím prúdom, prípadne s dodatočným lákacím prúdom podporeným dýzovou pumpou, je však jeden zo základných predpokladov účinnosti tejto ekologickej stavby. Ak si štetiny objednáte v Nemecku ako hotový produkt, nie sú práve najlacnejšie. Bez problémov sa nezaobíde ani rybovod či odstraňovanie rôznych naplavenín, ako je o tom presvedčený jeden z autorov nápadu. 

Na Sázave
 
Cestou do Nemecka sa skupinka projektantov, zástupkyne investora a dvoch pracovníkov Rady Slovenského rybárskeho zväzu (SRZ) Žilina zastavila v mestečku Sázava pri rovnomennej rieke. Pracovníci š. p. Povodie Vltavy pod vedením Mgr. Jiřího Vaita nám ukázali dva rybovody, ktoré zároveň slúžia ako sklzy pre ľahké športové lode. Zvýšené vodné stavy na rieke neumožnili podrobnejšie preskúmanie rybích prechodov v profiloch Černé Budy a Kavalier. Pre zaujímavosť, cena metiel na hati Černé Budy vyšla na takmer štvrťmilióna českých korún. Tento rybovod funguje jeden rok a ešte ho vraj nečistili. Dôležitým predpokladom, aby voda odniesla časť splavenín smerovaných na rybovod je, aby tiekla niekoľko centimetrov nad vŕškami štetín. Na tento rybovod ešte nemali spracované výsledky monitoringu, ale na rybovode v profile Budín sledovali migračnú aktivitu rýb pomocou automatického počítadla.
 
V teréne
 
Na pôde Kasselskej univerzity nás privítal Dr. Hassinger. Tento výskumník má aj s kolegami k dispozícii obrovskú halu – laboratórium. Našu pozornosť upútal veľký kanál, ktorý sa za pomoci hydrauliky nakláňal a simuloval rôzny spád, a tým aj rôznu intenzitu prúdenia vody. Najprv sme si prezreli štyri rybovody na kanáloch riek Diemel a Eder. Na kanáli rieky Diemel fungujú dve MVE a dve sa stavajú; v jesennom období boli dosť zanesené splaveným lístím. 
V rieke sa vyskytuje 15 druhov rýb a rybovodom bežne migrujú mreny, liene, plotice i úhory. Rybovod bol staršieho typu vybudovaný pred 4 až 5 rokmi. Široký bol iba 0,75 metra a tieklo v ňom 80 litrov vody za sekundu. V mestečku Frankenberg sme si prezreli dva rybovody vybudované priamo na rieke Eder. Slabinou jedného z nich bol slabý výtok vody v blízkosti turbín, ktorý vôbec nelákal ryby. Mimochodom, za celý deň prehliadok sme nevideli ani jedni rybu, zrejme už boli stiahnuté v hlbšej vode. 
Posledný rybovod (asi kilometer nad vtokom Ederu do Fuldy) bol odstavený, ale náhodou sme sa stali svedkami montáže špeciálneho prechodu pre úhora migrujúceho z úseku nad haťou pod hať. Ako je známe, úhor sa veľmi často stáva obeťou lopatiek turbín a potápač montoval zariadenie, ktorým by mal byť migrujúci úhor bezpečne prevedený pod hať. Podnikateľ, ktorý na svojej MVE postaví podobné ekologické zariadenie, je štátom až na 20 rokov zvýhodňovaný, a preto sa vlastníkom MVE oplatí jednorazovo zainvestovať. 
Dr. Hassinger nám v priestoroch laboratória odprezentoval pokusy s rybami, pleskáčom a ploticou, ktoré si v laboratórnych podmienkach hravo poradili so spádom v umelom rybovode a so značným prúdením vody a bez problémov prešli „prekážkovou dráhou”. Podľa jeho presvedčenia môže byť širšie koryto rybovodu na škodu, a ryby by vraj neboli motivované rybovod prekonať na rozdiel od názoru zástupcov SRZ, ktorým sa úzke rybovody tohto typu z hľadiska hromadnej migrácie nepozdávali dostatočne komfortné. Prisľúbil nám zaslať výsledky monitoringu úspešnej migrácie rýb „jeho” rybovodom, ktorým za sledované obdobie prešlo okolo 13-tisíc kusov rýb rôznej veľkosti. Onedlho zrejme uvidíme, či jeho istota v podstatne zúžený štetinový rybovod v dvoch či troch zväzkoch správne naprojektovaných štetín bude tým novým zázrakom, ktorý konečne spriechodní bariéry aj na slovenských tokoch a umožní migrujúcim rybám bezproblémový prechod nad neprekonateľné bariéry. 
Ing. STANISLAV GÉCI

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *