Jeden deň v roku nestačí

Už viac než pol storočie býva tretí májový utorok „zasvätený“ mlieku - oslavuje sa Svetový deň mlieka. Hlavný zmysel tohto dňa spočíva v pripomínaní mimoriadnej biologickej hodnoty mlieka a mliečnych výrobkov a opodstatnenosti ich konzumácie.

Aj na Slovensku si tento mliečny sviatok pravidelne pripomíname, ale súdiac podľa toho, koľko mlieka a mliečnych výrobkov sa u nás skonzumuje, mali by sme mať Svetový deň mlieka každý deň v roku.
Už niekoľko rokov sa totiž v priemernej ročnej spotrebe mlieka na obyvateľa pohybujeme 60 – 70 kilogramov pod úrovňou, ktorú odporúča Svetová zdravotnícka organizácia. Pri porovnaní s takým Rakúskom, Nemeckom, Holandskom či nebodaj Francúzskom je to ešte žalostnejšie. V tomto prípade už musíme hovoriť o sto i viac percentnom rozdiele v náš neprospech.
„Reálnou spotrebou mlieka a mliečnych výrobkov sa dostávame doslova na chvost celého sveta – medzi rozvojové krajiny,“ takto zhodnotila realitu pri príležitosti tohtoročného Svetového dňa mlieka výkonná riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka Margita Štefániková.
Práve tento zväz, spolu so Slovenským mliekarenským zväzom, spustili začiatkom roku 2009 trojročný propagačný a informačný program Objav mlieko. Po dlhých rokoch ide v podstate o prvý reálny projekt zameraný na zvýšenie spotreby mlieka na Slovensku.
Za dva roky, čo tento program beží, sa spotreba mlieka zvýšila o 1,5 kilogramu na osobu a rok – zo 153 na 154,5 kilogramu. Je otázne, či tento minimálny, možno ani nie štatisticky preukázateľný posun, je adekvátnym zhodnotením investícií, ktoré boli do tohto projektu vložené, ale určite treba oceniť, že sa v tomto smere konečne niečo deje.
Treba si pritom otvorene priznať, že „Slovač“ má k spotrebe mlieka a mliečnych výrobkov dosť vlažný vzťah, umocnený ešte aj tým, že veľká časť obyvateľstva má hlboko do vrecka a napríklad syry či jogurty sú pre nich takmer luxusný tovar.
Medvediu službu nášmu mliekarenskému odvetviu spravili aj obchodné reťazce, ktoré svojou politikou „najlacnejších potravín“ doslova odnaučili ľudí piť ozajstné mlieko a jesť ozajstné syry. Mnohí z nás tak už možno ani nevedia, ako chutí pravé mlieko.
Napriek tomu, že tu už dlhšiu dobu funguje aj program školské mlieko, v konzumácii mlieka v školských a predškolských zariadeniach máme stále obrovské rezervy. Preto práve tu by mali svoje úsilie sústrediť štát i obecné samosprávy. Obom by sa to niekoľkonásobne vrátilo.
Za nízkou spotrebou mlieka sa teda skrýva komplex problémov. A ak sa do ich riešenia spolu, cielene a intenzívne nezapoja všetky zainteresované strany, tak sa ani v budúcnosti nič zásadne nezmení. V spotrebe mlieka sa budeme naďalej plantať na konci európskeho rebríčka, naďalej bude pokračovať pád nášho mliekarenského priemyslu a prvovýroby mlieka (so všetkými negatívnymi dopadmi na poľnohospodárstvo, krajinotvorbu a vidiek), a naďalej sa bude zhoršovať zdravotný stav obyvateľstva, najmä mládeže.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *