Autor
Kategórie:
Nezaradené

J. Golian: Ministri trpia na profesionálnu slepotu

V nie tak dávnej minulosti bol štátnym tajomníkom na Ministerstve pôdohospodárstva SR. Potom bol opozičným a teraz je koaličným poslancom. Na naše otázky dnes odpovedá JÁN GOLIAN, podpredseda Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

Aj po voľbách 2010 ste zasadli do parlamentných lavíc; len s tým rozdielom, že v rokoch 2006 – 2010 ste boli opozičným, kým teraz ste koaličným poslancom. Ako vám sedí rola koaličného poslanca?

„Určite je rozdiel medzi prácou a aj zodpovednosťou koaličného a opozičného poslanca. Opozičný poslanec má širokú mieru slobody v kritike riešení, navrhovaných vládou. Koaličný poslanec je vo svojej práci v prvom rade zodpovedný za plnenie programu vlády, za ktorý hlasoval. Rovnako má však možnosť návrhmi ovplyvňovať formovanie legislatívy.“

Je veľký rozdiel v práci opozičného a koaličného poslanca?

„V koalícii mám možnosť významnejšie ovplyvňovať najmä tvorbu legislatívy smerom k poľnohospodárstvu, lesníctvu a k životnému prostrediu. V opozícii, keď som chcel niečo presadiť, bola jediná možnosť – nájsť koaličného poslanca, ktorý by môj návrh predložil ako svoj vlastný. Aj preto by som bral trochu s rezervou rôzne rebríčky v médiách o tom, ktorý poslanec koľko zákonov predložil.“

Vláda a ministri pred časom hodnotili takpovediac sami seba – po sto dňoch fungovania v úradoch. Ako by ste zhodnotili vaše pôsobenie v parlamente v novom volebnom období?

„Čas od volieb je prikrátky na veľké bilancovanie. Časť z neho vždy zaberie nevyhnutné naprávanie vecí po predchodcoch. Napriek tomu by som však spomenul môj podiel na novelách zákonov, sčasti poslaneckých a sčasti vládnych. Napríklad novela zákona č. 229 o úprave vlastníckych vzťahov k pôde či zákona č. 309 o podpore obnoviteľných zdrojov energií. Veľa podnetov som získal aj účasťou na porade predsedov parlamentných výborov životného prostredia v Bruseli. Z najnovších aktivít nášho výboru by som rád upozornil na odštartovanie širokej diskusie odbornej verejnosti, ochranárov a vlastníkov pozemkov o zonácii TANAP-u.“

Ktoré vaše poslanecké aktivity a iniciatívy boli nasmerované na to, aby sa zlepšila súčasná komplikovaná situácia slovenských poľnohospodárov a potravinárov?

„Nielen vo výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ale aj v pléne národnej rady som podporoval všetky opatrenia, ktoré smerovali k zmierneniu nepriaznivých dopadov počasia a hospodárskej krízy na agrárny rezort. Tieto opatrenia možno rozdeliťna krátkodobé, z ktorých by som spomenul napríklad zabezpečenie zdrojov na zmiernenie škôd po povodniach, vytvorenie zdrojov a pravidel pre poistenie rastlinnej a živočíšnej výroby; a potom na dlhodobé opatrenia, ako je napríklad podpora tvorby podmienok na zvýšenie konkurenceschopnosti agrorezortu najmä po roku 2013, kedy sa začne platiť nová podoba spoločnej agrárnej politiky EÚ. Snažím sa upriamiť pozornosť aj na väčšie využitie biomasy – v súlade so záväzkami Slovenska voči EÚ o tvorbe obnovitelných zdrojov energie – a zároveň na vytvorenie zdrojov financovania prvovýroby a služieb.“

Chystáte sa v dohľadnej dobe predložiť v parlamente nejaký významný agrárny zákon, prípadne novelu zákona?

„Áno, v spolupráci s kolegami vo výbore, a po dohode s ministrom Zsoltom Simonom chcem predložit niekoľko návrhov zákonov, na ktorých teraz pracujem. Chcem sa vrátiť k návrhu, ktorý mi neprešiel v minulom volebnom období, o stanovení minimálnej výšky nájomného z pôdy, ktorým by sa zároveň preniesla povinnosť platby dane z pôdy z užívateľov na vlastníkov. Rovnako sa chcem vrátiť k novele zákona o podielnických listoch a spôsoboch nakladania a obchodovania s nimi. V oblasti lesníctva (dotýka sa to však aj poľnohospodárov) to bude pripomienkovanie nového zákona o štátnej ochrane prírody, zonácii Tatier, zákona o poľovníctve a o poľovníckej komore. V potravinárstve bude po zrušení zákona o obchodných reťazcoch potrebné pripraviť nový Zákon o potravinách, pretože novelizácia starého, veľa ráz novelizovaného a neprehľadného zákona by už nesplnila svoj účel. Vytváram si tím, ktorý bude v spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva pripravovať taký návrh zákona, v ktorom bude riešená aj problematika vzťahov medzi prvovýrobcami, spracovateľmi a obchodníkmi.“

Za čo by ste pochválili Zsolta Simona v doterajšom pôsobení na čele MP RV SR?

„Už prvé kroky ministra Zs. Simona vo funkcii jasne dokumentujú, že rezort bude spravovaný transparentnejšie ako za predchádzajúcej vlády. Nemôžem nepripomenúť, že napriek ťažkej a komplikovanej ekonomickej situácii v Pôdohospodárskej platobnej agentúre, zavinenej netransparentnou činnosťou, dokázal zabezpečiť výplatu podpôr v roku 2010 v požadovanej miere, čo ocenili všetci poľnohospodári. Oceňujem aj jeho aktívny prístup na rokovaniach V 4 pri nastoľovaní otázok národných záujmov SR v budúcej spoločnej poľnohospodárskej politike tak, aby sa skončilo nerovnomerné vyplácanie dotácií po roku 2013. Minister podnikol rázne opatrenia vo vnútri rezortu, aby splnil podmienky akreditácie platobnej agentúry po 1. marci 2011. Od svojho nástupu pracuje minister na reštrukturalizácii živočíšnej a rastlinnej výroby tak, aby sa zvýšila produkcia a tým sa podstatne znížilo pasívne saldo obchodnej bilancie. Určite by sa však našlo aj viac vecí, za ktoré by ho bolo treba pochváliť.“

V čom podľa vás urobil minister Zs. Simon v tomto období najväčšiu chybu?

„Domnievam sa, že skôr by bolo potrebné pomenovať, v čom je odlišná filozofia prístupu súčasného ministra od volebného programu, ktorý ponúkala SDKÚ-DS pre rozvoj vidieka. Som presvedčený, že SDKÚ-DS ponúkla komplexnejšiu víziu rozvoja vidieka i rezortu než je tá, ktorú sa podarilo presadiť do vládneho programu. Treba podotknúť, že rezort v histórii samostatnej SR viedli ministri, ktorí všetci boli pôvodnou profesiou poľnohospodári a do istej miery trpeli na profesionálnu slepotu. Preto opatrenia, ktoré uplatňovali pri riadení rezortu, boli zamerané jednostranne, a výsledkom je to, že slovenské poľnohospodárstvo sa v trhovom prostredí nedokázalo výraznejšie presadiť. Môžem to dokumentovať napríklad jeho súčasným postavením v hrubej produkcii, kde sme v rámci EÚ klesli na 25 miesto. Kým podiel rezortu na hrubom domácom produkte SR predstavoval v roku 1993 viac ako 9 percent, dnes je to len 1,5 percenta. Domnievam sa, že ani v tomto volebnom období nenastane zásadný zvrat.“

Čo podľa vás v súčasnosti najviac potrebuje naše poľnohospodárstvo, aby sa dostalo z pomerne komplikovanej situácie, poznamenanej stratovosťou odvetvia?

„Som presvedčený, a verím, že budúcnosť mi dá za pravdu, o tom, že vidiek, ktorého súčasťou je aj agrárny rezort, sa bude rozvíjať inak ako v súčasnosti. Našim obrovským bohatstvom je pôda. Súčasné poľnohospodárstvo zďaleka nedokáže využiť všetky možnosti, ktoré nám hospodárenie na pôde ponúka. Týmto tvrdením však vôbec nechcem spochybňovať ekonomicky efektívnu poľnohospodársku produkciu, zameranú na potravinový reťazec. Pre vytiahnutie rezortu zo stavu permanentnej krízy však bude potrebné ukončiť transformáciu poľnohospodárskej prvovýroby tak, aby bola zabezpečená nielen potravinová bezpečnosť, ale aj otvorenie rezortu pre iné formy podnikania na pôde. Zákon ponuky a dopytu, znalosť konkurenčného prostredia, povinnosť permanentne investovať do technologického a vedomostného rozvoja sú kľúčom k úspechu rezortu do budúcnosti. Nemôžeme sa dožadovať riadenia rezortu cez príkazy, nariadenia, zákazy činnosti, cez uprednostňovanie niektorých výrobkov inak ako kvalitou a cenou. Čím skôr si tieto fakty uvedomíme, tým skôr naplníme myšlienku konkurenceschopnosti slovenských výrobkov na trhu. Zásadným pravidlom trhového hospodárstva je, že ceny určuje ponuka a dopyt, nie roľník. Roľník však rozhoduje o svojich nákladoch – a to je kľúč k jeho úspechu na trhu.“

Pripravil: BOHUMIL URBÁNIK, Roľnícke noviny č. 7/2011

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *