Implementácia stratégií je ohrozená

Začiatkom mája bola opätovne vyhlásená výzva na získanie štatútu miestnej akčnej skupiny (MAS). Počas predchádzajúceho programovacieho obdobia sa s prístupom LEADER v praxi zoznámili v 29 schválených a podporených MAS na Slovensku.

Aké sú skúsenosti z implementácie stratégií v predchádzajúcom období a čo prináša nové, sme sa rozprávali s Mgr. Petrom Nemčekom, manažérom Miestnej akčnej skupiny Kopaničiarsky región a podpredsedom Národnej siete slovenských miestnych akčných skupín.

Akú úlohu zohrávajú Miestne akčné skupiny v územiach, v ktorých pôsobia?

Dovoľte, aby som najskôr vysvetlil, čo je miestna akčná skupina, v skratke MAS. Ide o partnerstvo zástupcov verejného (zväčša starostov), súkromného a občianskeho sektoru, ktoré pôsobí na celistvom a súdržnom území. MAS, združujúca dostatočné množstvo skúsených ľudí a inštitúcií, si spracuje a následne realizuje stratégiu rozvoja na základe princípov prístupu Leader. Realizácia stratégie spočíva predovšetkým v rozhodovaní o podpore projektov miestnych subjektov, vrátane ich monitorovania a v realizácii spoločných rozvojových projektov a programov. Inými slovami je to občianske združenie, ktorého hlavnou úlohou je zabezpečovať regionálny rozvoj a rozvoj vidieka prostredníctvom poskytovania dotácií z PRV (Program rozvoja vidieka) a v tomto období aj IROP (Integrovaný regionálny operačný program) pre rôzne typy žiadateľov ako sú obce, mestá, malí podnikatelia a živnostníci hlavne v oblasti poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a cestovného ruchu či subjekty neziskového sektora hlavne v oblasti vzdelávania a sociálnych služieb. Zároveň sa snaží do regiónu získať peniaze na podporu cestovného ruchu a vzdelávania.

Aké najzaujímavejšie výsledky dosiahli MAS v predchádzajúcom programovacom období 2007-2013?

MAS-ky v minulom období podporovali hlavne projekty verejného charakteru. Teda napr. športové, multifunkčné a detské ihriská, verejné priestranstvá, parky, cyklotrasy, kultúrne domy a podobne. Niektoré MAS si trúfli do svojich stratégií zakomponovať i podporu podnikateľského sektora. V ich územiach tak boli podporené projekty, ktoré riešili napr. doplnkovú výrobu nepoľnohospodárskeho charakteru, budovanie výrobných objektov na využívanie obnoviteľných zdrojov energie, budovanie agroturistických a rekreačných zariadení alebo podporu nízkokapacitného ubytovania do 10 lôžok.

Okrem projektov zo stratégie sa mnohé MAS snažili získavať financie na rozvoj svojich regiónov aj z iných zdrojov. Vytvorili tak projekty podporujúce tradície, kultúru, výrazným spôsobom ovplyvnili nárast turizmu a dokonca sa mnohým podarilo vytvoriť pracovné miesta, čo bola v zmysle nastavenia vtedajších podmienok neľahká úloha. Tak, ako bolo cieľom prístupu LEADER oživiť ducha komunity, spolupráce, snažili sme sa v našom úsilí dosiahnuť maximum a neodradila nás ani neúmerná byrokratická záťaž nastavená riadiacimi orgánmi

V období 2007-2013 bolo na Slovensku 29 MAS. Koľko verejno-súkromných partnerstiev plánuje predložiť žiadosť o financovanie stratégie rozvoja územia do vyhlásenej výzvy a aké zmeny nové MAS čakajú?

Najväčšou zmenou je to, že v novom programovom období už sa hovorí o komunitne vedenom miestnom rozvoji, v skratke CLLD. Stratégie, ktoré sme pripravovali sú multisektorálne, teda nejdeme čerpať už len z PRV ale aj z IROP. V novom období predložilo v decembri 2015 v rámci 1. kola projektový zámer, ktorým bola vlastne hotová CLLD stratégia 126 verejno-súkromných partnerstiev. Tie v rámci druhého kola predložili v marci 2016 žiadosti o schválenie stratégie, z ktorých malo pôvodne Ministerstvo pôdohospodárstva podporiť približne 60 MAS. Po nástupe nových ľudí na Ministerstvo pôdohospodárstva sa dlho nič nedialo, následne bola výzva druhého kola zrušená a v októbri 2016 vyhlásená na novo. Žiadosti o schválenie stratégie i prerobené stratégie sa predkladali na novo s poníženými finančnými alokáciami s tým, že nám bolo povedané, že bude podporených 60 MAS a v ďalšej výzve ešte 30 MAS. V marci tohto roka však bola i táto výzva zrušená a o mesiac vyhlásená nová. Ministerstvo si vraj uvedomilo, že postup bývalého vedenia pri výbere MAS nebol celkom v súlade s legislatívou EU a mohlo by hroziť, že neprejde auditom EU, čo by znamenalo, že by tieto financie museli byť preplatené zo štátneho rozpočtu. Aby proces „stransparentnili“ rozhodli sa podporiť všetky MAS, resp. verejno-súkromné partnerstvá (spolu 126), ktoré v prvom kole podali žiadosť. To tiež nie je najšťastnejšie riešenie, lebo dávajú šancu tým, ktorí v prvom kole nesplnili ani základné či povinné kritériá a mali byť automaticky vyradení. Zároveň bol upravený vzorec na výpočet finančnej alokácie takým spôsobom, že dáva nezmyselne vysokú váhu na nezamestnanosť. Hoci som presvedčený, že menej rozvinuté regióny si zaslúžia, aby nezamestnanosť bola zohľadnená pri prerozdeľovaní finančných prostriedkov, no tento výpočet spôsobí, že viac ako 85% miestnych akčných skupín nebude schopných zrealizovať svoje stratégie, lebo z týchto peňazí si budú môcť zaplatiť max. dvoch ľudí na chod kancelárie, pričom administratívna náročnosť vyhlasovania výziev, kontroly projektov a žiadostí o platbu si bude vyžadovať minimálne 4 osoby. Naproti tomu 15 % MAS v menej rozvinutých regiónoch obdrží neprimerane vysoké finančné prostriedky, pričom je otázka, či v takýchto regiónoch budú také podnikateľské subjekty, ktoré by ich vedeli plnohodnotne preinvestovať. Neviem, či si kompetentní neuvedomujú možné dôsledky tohto konania, no takýmto prístupom je ohrozená implementácia stratégií v jednotlivých územiach, čím hrozí, že môžeme ako krajina prísť o finančné prostriedky z EÚ pre celý tento program vo výške 190 mil. EUR, pričom ten bude i tak musieť byť prefinancovaný, no zo štátneho rozpočtu.

Viac sa dočítate v 21. čísle Roľníckych novín

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *