Hygienická kvalita napájacej vody a jej spotreba

Problematika hygienickej kvality napájacej vody a jej spotreba je študovaná najmä pri dospelom hovädzom dobytku, respektíve pri dojniciach, a to vo vzťahu k jeho úžitkovosti alebo zdravotnej bezchybnosti mlieka, zatiaľ čo kvalita napájacej vody pri najmladšej kategórii dobytka je často podceňovaná.

Pri teľatách je technika napájania dávaná do súvislosti najmä s rozvojom bachoru, pričom hygiena podávanej napájacej vody nebýva vo výžive teliat dostatočne riešená. Zavedenie dennej rutiny má význam nielen v riadení dojníc, ale i pri najmladších kategóriách – teľatách (Kopkey 2018). Zvieratá napríklad ocenia konzistentné časy kŕmenia, adekvátnu teplotu mliečnej výživy, ale i kvalitnú napájaciu vodu.
Na napájanie teliat vo vonkajších individuálnych boxoch (VIB) sú najčastejšie využívané vedierka s minimálnym priemerom 30 cm. Pri príjme mliečnych zmesí je pri najmladších kategóriách dôležitý tiež priemer cumľov a poloha zavesených vedierok tak, aby napájanie teliat bolo čo najviac priblížené ich fyziologickým potrebám (Jakešová et Kudělková 2019). Vedierko s vodou je teľatám k dispozícii obvykle okrem mliečnej zmesi, pričom vodu prijíma teľa z voľnej hladiny.
Koukolová et al. (2019) uvádza, že podávanie mledziva či mliečnej kŕmnej zmesi je ideálne s teplotou 38 °C až 40 °C, zatiaľ čo teplota napájacej vody pre teľatá by mala byť spočiatku v období po pôrode s teplotou 30 °C až 35 °C (Hojovec 1969).

Autor ďalej uvádza, že teľatá si majú postupne zvykať na vodu chladnejšiu tak, aby vo veku jedného mesiaca mohli byť napájané vodou s teplotou 15 °C. Teplota napájacej vody je však i v maštaľnom prostredí ovplyvnená vonkajšou teplotu (Kudělková et al. 2018).

Celý článok MVDr. Lenky Kudělkovej, Ph.D. z Veterinární univerzity Brno je uverejnený v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 45.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *