Hraboš poľný – nočná mora poľnohospodárov

V roku 2014 došlo v Trnavskom kraji k premnoženiu hraboša poľného (Microtus arvalis). Premnoženie spôsobilo veľké škody na poľnohospodárskych kultúrach a len na jeho likvidáciu boli vynaložené finančné prostriedky vo výške približne 1 milión eur. Regionálna poľnohospodárska a potravinárska komora Trnava na tento kalamitný stav zareagovala, nadviazaním spolupráce s Univerzitou Konštantína Filozofa v Nitre (UKF v Nitre), nakoľko Katedra ekológie a environmentalistiky (KEE) v spolupráci so Štátnou ochranou prírody SR (ŠOP SR, konkrétne Správa CHKO Ponitrie) sa dlhodobo venujú výskumu drobných cicavcov.

Od roku 2015 tak výskumní pracovníci Katedry ekológie a environmentalistiky realizujú monitoring hraboša poľného na modelových územiach Trnavského kraja.

Prečo dochádza ku kalamitnému premnoženiu hraboša poľného?

Hraboš poľný je stepný prvok, ktorý v odlesnenej poľnohospodárskej krajine nachádza optimálne životné podmienky. Má vysokú rozmnožovaciu schopnosť, už štvortýždňové mláďatá môžu pohlavne dospieť. Samica môže mať počas roka až štyri vrhy a v jednom vrhu môže mať od dvoch do desať mláďat (priemerne 5 mláďat). V tom istom roku sa do reprodukcie zapoja mláďatá z prvého a druhého vrhu. Hraboš žije približne dva roky, väčšinou však prežije len jednu zimu. Mokré a dlhodobo vlhké počasie znižuje šance na prežite zimy. Mierne a suché zimy, či naopak dostatok snehovej pokrývky, ktorá pôsobí ako teplotný izolant prispievajú k prežívaniu hraboša počas zím. „Kombinácia spomenutých faktorov tak v priebehu rokov vedie k nepravidelným zmenám početnosti hraboša poľného, v extrémnych prípadoch k jeho premnoženiu, tzv. gradácii“, konštatuje RNDr. Michal Ambros, PhD. (ŠOP SR). Na hraboša je viazaných viacero predátorov, či už sú to cicavce alebo dravé vtáky, ktoré môžu početnosť hraboša ovplyvniť. Naopak však tiež platí, že aj početnosť hraboša ovplyvňuje hustotu populácie predátorov.

Aké škody spôsobuje hraboš poľný?

Pre hraboša je typická celodenná aktivita s 2 až 3 hodinovým odpočinkom, ktorý strieda s vyhľadávaním potravy. Živí sa zrnom, podzemnými a zelenými časťami rastlín a príležitostne drobnou živočíšnou potravou. Ako uviedol prof. Mgr. Ivan Baláž, PhD. (UKF v Nitre), „jeden hraboš skonzumuje približne 4,5g obilia a 22,6g zelených častí rastlín za deň, čo predstavuje približne 1,6kg obilia a 8,2kg zelených častí rastlín za rok. O premnožení hovoríme vtedy, keď na 1 hektár plochy pripadá minimálne 3000 jedincov hraboša poľného. Tento počet hrabošov skonzumuje obrovské množstvo úrody na poľnohospodárskych kultúrach“.

V čom spočíva spolupráca UKF v Nitre s RPPK Trnava?

Úlohou pracovníkov UKF v Nitre je realizovať pravidelný monitoring a výskum hraboša poľného na vybraných modelových lokalitách Trnavského kraja za účelom zistenia aktuálnej veľkosti populácie a krátkodobo predpovedať ďalší vývoj populácie hraboša v nasledujúcom období. Na modelových lokalitách sledujeme porasty lucerny, ktorá predstavuje celoročný problém, repky ozimnej a pšenice.

Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *