Európski ministri poľnohospodárstva rokovali o zelenej architektúre

Nariadenie o strategických plánoch Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) či opatrenia proti odlesňovaniu a degradácii lesov. To boli hlavné témy, ktorými sa v pondelok zaoberala na svojom zasadnutí Rada EÚ pre poľnohospodárstvo a rybolov (AGRIFISH). Informoval o tom Michal Feik z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR.

BRUSEL/BRATISLAVA. „Dosť často počúvam na Slovensku kritiku nastavenia európskych agrodotácií, nízku diverzitu pestovaných plodín alebo nedostatočnú viazanosť platieb na produkciu. Rada EÚ je presne tá platforma, kde môžeme ovplyvniť celé fungovanie budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2020. Snažíme byť na tomto fóre veľmi aktívni,“ uviedla po rokovaní podpredsedníčka vlády a šéfka MPRV SR Gabriela Matečná (SNS).
Hlavnou témou pondelkového rokovania európskych ministrov pre poľnohospodárstvo bolo nariadenie o strategických plánoch Spoločnej poľnohospodárskej politiky v rámci balíka reforiem CAP po roku 2020. Podľa predloženého návrhu by členské štáty mali mať možnosť prispôsobiť nástroje svojim konkrétnym potrebám, pričom spôsob, akým to plánujú urobiť, by mali uviesť práve v spomínaných strategických plánoch CAP. V rámci tohto bodu zástupcovia členských štátov predstavili národné pozície k novej zelenej architektúre. Tá by mala byť založená na troch základných prvkoch, kondicionality, eko-schémy v I. pilieri a environmentálnej schémy v II. pilieri.
„Pokiaľ ide o zelenú architektúru ako takú, považujem za správne, že nová Spoločná poľnohospodárska politika umožní poľnohospodárom zapojiť sa do ochrany prírody a napĺňania klimatických cieľov. Predpokladom pre naplnenie environmentálnych cieľov je však adekvátny rozpočet,“ uviedla vo svojom vystúpení ministerka Matečná.
Európski ministri okrem budúcnosti poľnohospodárstva venovali pozornosť aj opatreniam v boji proti odlesňovaniu a degradácii lesov na globálnej úrovni. Okrem rozširovania pôdy na poľnohospodársku produkciu, ktoré je najvýznamnejšou príčinou tohto javu, sa medzi ďalšie významné faktory radia záber pôdy na výstavbu sídelnej a dopravnej infraštruktúry a ťažba dreva spôsobom, ktorý sa vymyká konceptu udržateľného hospodárenia v lesoch. V poľnohospodárskej produkcii sa na odlesňovaní podieľajú najmä komodity ako mäso z hovädzieho dobytka, palmový olej a sója.
„Sme si plne vedomí, že v prípade globálneho odlesňovania a degradácie lesov ide o problematiku, ktorá si vyžaduje komplexnejšie prístupy najmä v rozvojových krajinách. Slovenská republika podporuje zámer zabezpečenia udržateľného pestovania poľnohospodárskych komodít v krajinách, kde sa pestujú, a kde je veľká pravdepodobnosť, že ich pestovanie nie je udržateľné, a kde následkom toho prichádza k odlesňovaniu,“ zdôraznila Matečná.

/tasr/

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *